Srpen 2011

Kresba vlka ©Sinai

31. srpna 2011 v 14:54 | Sinai |  Výtvarný amaterizmus
Chcela som najprv zverejniť kresbu osoby, no niesom si istá, či je to dobrý nápad :D

Kreslila som to teraz, čo som na chate. Aj tak tu nemám nič na práci, trávnik je pokosený a to mi stačí...buriny z tej zarastenej záhrady trhať nemienim...strata času :D

Isté črty vlka to má, ale že by to bolo nejak úžasné...

Ako som na tom s domácimi mazlíkmi

30. srpna 2011 v 12:10 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Ako iste viete z fotiek, teraz máme v domácnosti mačacieho mazlíka. Lízi, pouličné mača, ktoré sme aj našli na ulici. No možno nie všetci viete, že som mala aj králika. Moje prvé čisto moje domácie zvieratko bol králik. Už ho niet. Už sa mu nikdy nepozriem do tých lesklých čiernych okáľov...a Lilli mala ich naozaj krásne. Okrem Lilli a Lízi sme mali aj zajaca -barana Cilka, kde som až neskôr zistila, že je to samec. A potom ešte rybičky a kocúra. To už bolo naozaj dávno.

Jedného dňa sme ju ako vždy presunuli s prepravkou na vysokú trávu, aby mala čo chrúmať. Vždy sme ju na tráve nechávali celý deň, mala potom pekný, zdravý kožúšok. No keď sme vstávali, ja som ako prvá ju vždy išla skontrolovať. No tentokrát ma mama predbehla, išla jej dať čerstvú vodu a žrádlo. Ako som došla k prepravke, zdvihla ju, mama tam len tak stála a mala čudný pohľad. V tom mi to došlo. Prepravka bola prázdna. Neváhala som ani chvíľu a išla som sa poobzerať okolo chaty...no nikde nebola. Mama mi potom neskôr na rovinu povedala, že ju už nenájdem. Musela utiecť, nejak nadvihnúť tú prepravku. Líška to zrejme nebola, lebo po útoku líšky zvyčajne ostávajú stopy. Minule som videla pri našej chate ako líška požiera kačku, ktorá zrejme priletela z priehrady, pri ktorej máme chatu. V ten večer som nespala. Pamätám si tú noc akoby to bolo včera. Nemohla som prestať na ňu myslieť. Nehanbím sa za to, že som za ňou vtedy neustále ronila slzy. Možno sa to navonok nezdalo, ale ja som ju mala veľmi rada. Ešte dnes cítim ten strašný pocit smútku a pochybujem, že sa ho ešte niekedy zbavím.
Neviem, možno som bola na vine, možno som človek, ktorý si nezaslúži mať nejakého mazla. Nechcem sa začať vyjadrovať akoby som to ani nebola ja, ale nedá mi to nepovedať, že v mojom srdci je veľká rana, ktorá sa už asi nikdy nezahojí. Môžem si kúpiť celé zajačie osadenstvo, ale moju Lilli mi už nikto nevráti. Sakra, vždy pri téme králik začnem mať v krku takú veľkú hrču. Nerada o nej rozprávam, ale chcela som, aby ste vedeli ako to s ňou a so mnou naozaj bolo. Najhoršie je, že sa nemám s kým porozprávať...rodičia niesú na toto vhodní. Tí ma akurát odbijú, že mám mačku a nemám sa tým zaoberať. Ja som sa vlastne s nikým o tom veľmi nebavila. Naposledy s mojou kamoškou, lebo došlo k istej hádke, ale to je teraz jedno. Blog je istá cesta, ako sa s tým môžem s vami podeliť. Nemám žiadneho priateľa, ktorý by bol so mnou vždy a všade. Teda, až na super susedku a pár fajn spolužiakov. Ale inak si musím vystačiť sama. Aj keď sa dá celkom zaujímavo porozprávať s mačkou, a ja niesom žiadny psychopat, nieje to to, čo potrebujem.

No som vďačná aspoň za ten blog. Nebyť jeho, tak to doteraz dusím v sebe ako nejaký škodlivý plyn.
Tak fajn... aspoň na čas som si uľavila. Tipujem, že aj tak si polovica návštevníkov a čitateľov tohto blogu tento článok celý neprečítajú. Možno že dostanete mikrospánok po prvej vete, ale čo s tým narobím. Tento článok píšem a som celkom sama sebou, nič z toho čo som písala, nieje falošné. Ale tieto citové výlevy nemávam v spoločnosti :D

Moja prvá snímka mobilom

28. srpna 2011 v 15:33 | TigresSinai |  Krásy prírody
Fotené mobilom ešte v roku 2008 alebo 2007...to je doba, čo? Niesom si tým 100% istá, ale myslím, že keď som dostala za túto fotku prvú pochvalu, tak vtedy ma začalo baviť fotenie. Toto je fotené na Slovensku, konkrétne na takom menšom kopčeku zvanom Koliba.

Všimnite si hore, to padajúce čudo. Čo to asi môže byť? Dosť sa to podobá na padajúci list v období jesene...v češtine je to podzim, aby sme sa rozumeli (: Pamätám si, že ten list mi tam akoby vpadol bez pozvania. Fotila som len tie kopce a v tom bola momentka na svete.

Mobil mal foťák 2mpx, čiže kvalita tak trochu zaniká :D

Pre zväčšenie kliknite na obrázok


Šteniatko

23. srpna 2011 v 20:18 | TigresSinai |  Psy
Šteniatko...som si istá, že je to slovenský kopov (:






Búrka a jej krásy

21. srpna 2011 v 13:02 | TigresSinai |  Ostatné
Článok opäť zverejňujem z chaty. Ako inak sedíme v krčmičke a popíjame kofolu (: Čo ste čakali, snáď nie vodku alebo čo...ja som slušný človek :D

Komentáre k minulému článku ma nesmierne dojali...neviete si predstaviť ako ste ma potešili, že sa vám článok páčil (: A pre vás, nadšených čitateľov, určite ešte spatlám niečo, čo by vás zaujalo.

A teraz k fotkám: Mám fotky z očarujúcej búrky a jej spojencov. Myslím tým blesk sprevádzaný hromom, tým strašidelným, hlasným, tajomným zvukom. Je pravda, keď je tá búrka horšia, keď strháva strechy domov a zanecháva spúšť, to už nieje ničím očarujúce, možno iba tak tou obrovskou silou.

Nemám statív, takže tie fotky niesú krásne vyvážené a navyše bola aj tma takže rovnováha...pápá :D

Táto fotka tiež patrí k búrke, ale odfotila som len pekný odraz nejakej stavby na vode.

A myslím, že to najlepšie je aj tak na záver (:

Viete si predstaviť, aké je ťažké odfotiť blesky? Hodinu som mrzla na terase, zmokol mi objektív, triasla sa mi ruka, už ma od únavy štípali oči. No aj tak sa niečo podarilo, čiže to stálo za to (:

Ako to vlastne s nami začalo

17. srpna 2011 v 17:33 | TigresSinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Článok som písala dávnejšie, ale zverejňujem z chaty (som v reštike s kamoškou a už 1 hodinu pijeme kofolu :D)

Z tohto článku mám zvláštny pocit. Ale ide hlavne o to, aby som poukázala na osobu, ktorú už poznám istú dobu.

Nepmätám si to už presne, ale keď som bola menšia, presťahovali sme sa z malého bytíku do väčšieho. Spomínam si len na začiatky bývania v našom terajšom byte. Zo škôlky som prešla do prvej triedy na ZŠ. Vtedy som bola ešte malé decko, nemala som veľa kamarátov na okolí. Vždy som bola skôr sama, ale mne to vtedy nejak nevadilo. Zo škôlky si pamätám snáď každého. Áno, možno sa čudujete, ale tie tváre mám ešte vždy uložené v mysli.

Keď ma rodičia alebo sestra doviezli domov zo školy, zobrala som si basketbalku a šla som si sama von hádzať na kôš. Celkom mi to šlo a aspoň som sa necítila tak...opustená. Pri činnosti človek zabudne na pochmúrne myšlienky. Takto sa to opakovalo. No keď som bola už asi v 4. ročníku na tejto škole, vybrala som sa takto znova von. Pamätám, že vtedy som mala volejbalovú loptu. Išla som si pre zmenu s ňou zahádzať na kôš.

A to bol deň, kedy sa všetko zmenilo.

Ako som si tak hádzala na kôš, prišli ku mne o niečo strašie dievčatá, že mám volejbalku a mohli by sme si zahrať vybíjanú. Samozrejme, že som súhlasila. Konečne niečo, čo by ma vytrhlo z tej samoty. Dohodli sme sa, že by sme sa takto mohli ešte niekedy zahrať. A to bol pre mňa nový začiatok. Keď už sme s poznali istú dobu, tak som ku jednej z nich išla na návštevu a ona zas ku mne. Neskôr sme si vymenili telefónne čísla. Začali sme si volávať každý deň. Vtedy som mala konečne pocit, že sa s niekým kamarátim a viaže nás väčšie puto, ako keby sme sa poznali len zo školy. Tak vzniklo to priateľstvo, ktoré trvá dodnes a verím, že bude trvať aj naďalej. Priateľstvo s jednou z mojích najlepších kamárotok. Kamarátstvo s Majou z blogu one-unique.blog.cz. Ona je odo mňa staršia o 4 roky, no nič to nemení na fakte, že sme ako sestry. Ja normálne neverím na tie hlúposti okolo osudu, ale musím priznať, že toto nebola náhoda. Niečo na tom určite je. Obe máme rady fotenie. Taktiež aj kreslenie, no ja sa mu až tak nevenujem. Počúvame zväčša rovnakú muzičku. Ale ona bola vždy tá, ktorá viedla. Poradila mi aj to s blogom. Tak sme si obe založili blogy. (mám niekde uložený aj môj prvý pretínací design) Neskôr mi pomohla aj s rôznymi programami, zo začiatku photofilter a neskôr photoshop. Bez nej by žiaden blog nebol. Nevenovala by som sa foteniu až v takej miere (vtedy som už čo-to fotila). Pamätám si, ako sme u nej po večeroch sedávali a kreslili sme. No neskôr mi už nemohla pomáhať s každým detailom. Musela som si dať s niečím rady aj sama. A vidíte na fotkách, layoutoch (neskôr úbohých kresbách) kam som sa vypracovala. Myslím, že keď to porovnám s minulosťou, je to o dosť lepšie. Až na malý detailík. Venujem sa blogu viac ako učeniu. To je môj problém. Keby som sa bývala viac učila, mohla som mať zrkadlovku na dosah ruky. No všetko to padlo. Ja som nekonečne sprostá, že som si tie známky neuhliadla.


Neskôr by som chcela napísať takýchto článkov viac...celkom ma to baví a mám slušnú slovnú zásobu :D...aj keď v tomto článku určite bude viac chýb ako obvykle.

Skúšam fotiť panorámu

15. srpna 2011 v 21:53 | TigresSinai |  Krásy prírody
Keď som prvýkrát skúšala režim Panorama, tak som len tupo zízala, lebo som sa s tým stretla prvýkrát.
Na starom foťáku som tento režim nemala, tak som sa rozhodla niečo nafotiť.

Ak nemáte zrkadlovku so širokouhlým objektívom, tak vám veľmi neodporúčam používať tento režim na architektúru - stavby.
Zvláštny úkaz sa mi vytvoril na fotke, ktorú pridávam ako poslednú. Tento režim vám dokáže z obyčajnej budovy spraviť strašidelný dom, akže pozor na vec :D

Klikni na obrázok pre zväčšenie +zoom+

Prvý výtvor - cintorín

Druhý výtvor - lúka


Tretí výtvor - "strašidelný" dom

Ešte som sa nevybalila a už zas odchádzam

15. srpna 2011 v 9:35 | TigresSinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Ja som čakala, že aspoň týždeň po návšteve chaty s kamoškou (one-unique) budem doma a pridávať fotky.
No nie, mamka trvá na tom, aby som s ňou išla na chatu (ku nám). Ale čo tam budem robiť sama? Zoberiem čln a preplávem celú priehradu? Alebo budem sama fotiť v ZOO? (Ako to by nebolo najhoršie, ale je to celkom nuda)
Aj tak sa vie, že ja tam väčšinu času leňoším, fotím a to je tak všetko :D Jasné, že občas pomôžem aj niečo okolo chaty, ale celý týždeň? To asi nie. To určite nie.

Preto potrebujem zohnať na nový noťas mobilný internet (mobilný je ten prenosný). Nechcem tam týždeň trčať bez akejkoľvek informácie o blogu a bez pridávania fotiek! Už hovorím ako závislák, ale tie fotky niesu až tak zlé (:
Ako som spomínala, notebook je úplne nový, je tam anglická verzia windows 7. Tlieskam, žijem na Slovensku a dajú mi anglickú verziu, kde sa nedá nastaviť iný jazyk :D Mám našťastie nejaké tie základy angličtiny, ale že by som ovládala celý systém v angličtine...:D

A ešte sa vrátim k tej chate: Bolo nám naozaj dobre, sme zohraná dvojica fotomaniačiek na suchu i na daždi, v lete i v zime.
Boli sme na cintoríne (ja po tento rok druhýkrát), presnejšie židovskom cintoríne, kde sa celkom fajn fotilo. Komáre → sviňe už otravujú, takže treba nájsť fenistil :D Okrem cintorínu sme navštívili aj ZOO v Zlíne, kde sa mi veľmi páčilo.
Hlavne tam, kde mal lev výbeh ohradený vodou. A zujimavé, že práve na záver mám asi najlepšie fotky. Nabicyklovali sme sa dosť, myslím, že tento rok už nechcem bajk ani vidieť.

Leguán fidžijský

7. srpna 2011 v 20:37 | TigresSinai |  Ostatné zvieratá
Máme tu posledný článok pred odchodom na chatu - s kamoškou. Minule som ju zobrala ku nám na stredné Slovensko a teraz idem ja ku nej na Záhorie 8.8 - 14.8 (:

Takže pred zajtrajším "odjezdem za obrodružstvím" pridávam fotku zelenej príšerky.
Fotka nieje práve najkvalitnejšia, kvôli šumu, ktorý sa zobrazuje najmä v tme.
Fotila som ho v ZOO Bojnice.


PS: Akosi ma začalo baviť čmáranie na papier. Skúsila som nakresliť nejakého tvora so zobákom operenca, a myslím, že to celkom vyšlo. Keď sa vrátime, skúsim oskenovať ten obrázok alebo ho odfotiť foťákom. A predtým som po 100 rokoch vytiahla tempery a vyskúšala s nimi prechod chladné farby - teplé farby. Možno túto techniku nepoznáte, lebo je to ako inak, môj výmysel :D

Život v akvárku

5. srpna 2011 v 21:37 | TigresSinai |  Ostatné zvieratá
Fotky od medúz cez ryby až po žabu (tá síce žije v terárku, ale nevadí :D)




Penguins

4. srpna 2011 v 15:21 | TigresSinai |  Ostatné zvieratá
Pingvíni útočia v zoo Schonbrunn :D

Deviantart



Ďalšie série fotiek zo ZOO očakávajte nabudúce (: