Listopad 2011

Spomíname na leto

29. listopadu 2011 v 9:00 | Sinai |  Krásy prírody
Zvláštny nadpis, ale vystihuje podstatu...niečo, čo nás aspoň na chvíľu zahreje (:

Fotky z pred roka z Tuniska. Je ich viac, ale komu sa to chce pridávať...:D



Pohľad na včelu cez objektív

27. listopadu 2011 v 20:35 | Sinai |  Ostatné zvieratá
Nemienim písať samostatný článok o udalostiach minulého týždňa. Stačí mi, keď na to myslím, nepotrebujem to mať napísané...
Ale ešte som chcela podotknúť, že pokiaľ máte niekoho, na kom Vám záleží alebo ho máte radi, povedzte mu to. Lebo kým sa rozhýbete, môže byť už neskoro...chyba, korú som urobila ja.

Fotka na rozptýlenie...ešte z leta.

Na pohľad krásna, vo vnútri bolestivá

22. listopadu 2011 v 20:53 | Sinai |  Krásy prírody
Touto fotkou by sa dalo poukázať na krásu prírody aj v obyčajnom parku uprostred mesta.
Lenže ja tým chcem poukázať na niečo iné...

Ďalší hrozný deň, keď niekoho stratíte....viete, celkom sa cítim ako tá lavička. Postupne odo mňa všetci odchádzajú...

Fresh fruit

19. listopadu 2011 v 23:00 | Sinai |  Krásy prírody
Je to žlté, kyslé, ale aj fotogenické, čo je to?
Svojím spôsobom je to plod...ktorý nám dáva príroda. Áno, je to CITRÓN! Kto by bol povedal, že citrón dokáže byť fotogenický?

Pre väčší pôžitok - väčšie rozmery! Až po rozkliknutí :D

Ako vznikla fotografia: Istý človek (neuhádnete kto) sa cez jeden sparný letný deň nudil a tak si vymyslel, že skusí robiť svoje foto pokusy na ovocí. Chudák citrón sa na to podujal, už si chcel dať novú profilovku na facebook :D Keby bol citrón s veľkým C, tak je to dnešná realita...

Naozaj deprimujúce

18. listopadu 2011 v 20:30 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Viete, čo ma dosť deptá? Keď vidím, že na blogu je pár ľudí a nikto nič nepíše :D
Ale nie, to som teraz nechcela. Myslím, že najviac ma nervuje to, keď nemám nápad. Nápad, čo pridať na blog. Takže sa obraciam na vás s otázkou, čo by ste sem chceli? Nejaké konkrétne fotky? (trebárs niečo z prírody, nejaké zviera...) Alebo máte otázky? Ja neviem, teraz by ste sa mohli pýtať, čo by ste chceli vedieť.

Moja obľúbená pesnička v poslednom čase...keď ma z niečoho chytá zúfalstvo a mám chuť si trieskať hlavu o stôl :D To je tak, keď vyrastáte v domácnosti s človekom, s ktorým nechcete mať nič spoločné...nad tým však môžme mávnuť rukou, mňa viac zaujímajú vaše otázky, prípadne nejaké dobré návrhy.

Svitá na lepšie časy?

18. listopadu 2011 v 18:56 | Sinai |  Výtvarný amaterizmus
*Kiežby to tak bolo.

Keďže mi bol odopretý počítač, tak som bola nútená robiť niečo iné :D
Uvedomujem si, že niesom zrovna umelec, ale tá kresba sa mi páči. Možno viac ten námet ako spracovanie...to mi nikdy nešlo :D

Depresívny stromček a za ním slnko. Kombinácia hodná blázna.

Sme len malou súčasťou niečoho väčšieho...

17. listopadu 2011 v 16:00 | TigresSinai |  Krásy prírody
Myslím, že môj nadpis tú fotku celkom vystihuje, nie?

Farby vyjadrené graficky

16. listopadu 2011 v 23:01 | Sinai |  Tapety na plochu
Nočný tvor sa vás rozhodol obdarovať zas nejakými tapetami, ktoré aj tak nikto nechce :D A keďže tento týždeň už nejdeme do školy, mám právo tu ombsmŕdať aj do polnoci (všetci už spia :D)

Ukážka - klikni na obrázok
x x

Tapety sú voľne k stiahnutiu, avšak ak budete chcieť moju tvorbu propagovať na svojom blogu, tak ma upozornite a uveďte zdroj!

Všetky farby prírody

15. listopadu 2011 v 20:54 | TigresSinai |  Krásy prírody
Všimla som si, že minulý článok, pre mňa dosť dôležitý, vás veľmi nechytil. Takže to necháme tak. Pre tých, ktorých to zaujalo, mám informáciu, že z referátu na túto tému som to dostala za 1. Som rada, predsa mi to dalo dosť zabrať a plus výklad pre tých, ktorým to bolo očividne ukradnuté...nie všetci našťastie.

Ten, kto by o ten článok mal naozaj záujem, si vie nájsť archív alebo rubriku a pohľadať si to. Ten, kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody (:



KT Birkenau - Osvienčim

14. listopadu 2011 v 7:08 | Sinai |  Ostatné
Tento článok už nebude informačný. Hlavné informácie ste sa dozvedeli v minulom článku. Viem, že je tam toho dosť veľa, o čom sa dá rozprávať, ale potom to stratí ten "umelecký dojem". Teraz by som vám chcela predostrieť moju citovú stránku k tejto téme (nejaké tie city určite mám). Ak vás to nezaujíma, pokojne si dajte odchod, nestojím o názory citovo vyprchaných ľudí.


Príchod do totoho druhého táboru len znásobil predošlé pocity. Čo by ste cítili vy, keby ste sa to všetko postupne dozvedali, celú tú krutú históriu behom jedného dňa? U mňa hlavne na začiatku prevládal strach. Strach z niečoho, o čom som poriadne ani nevedela. Strach z toľkej smrti a bolesti čo kedysi bola...

Tu som si dokázala predstaviť tých ľudí. Keď sme tadiaľ prechádzali, ako by to straré miesto znova na chvíľu ožilo.
Tie strašné podmienky donútia človeka zamyslieť sa nad tým, v porovnaní s nimi v akom luxuse žijeme.

Ešte to necítite? Nevyvolávajú tie fotky vo vás strach? A čo toto:


Ľudská hlúposť nepozná hraníc...

11. listopadu 2011 v 17:24 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Ešte pred nadchádzajúcim článkom som sa rozhodla napísať článok na "významný" deň 11.11.2011. Pre mňa bol významný v tom, že od rána ma chytal amok. Preklínam celý tento posratý dátum! Hneď vam poviem prečo.

Každé ráno sa stretávam s kamarátkou - spolužiačkou na ceste do školy pri jednom parku. Tam sme sa ako vždy stretli a cestou sme sa stihli mirne pochytiť. Hádka prebehla kvôli stredným školám, lebo som mala menšiu výhradu proti tomu, kam chcela ísť ona. To je tak, keď chcem vyjadriť svoj názor. Najskôr by ma najradšej každý zabil, ale ja za to nemôžem :D

Na hodine dejepisu - bavíme sa o látke, ktorá nadväzuje na môj menší výlet - koncentračné tábory. Mňa učiteľka poverila referátom na túto tému, pretože v Osvienčime som z triedy bola iba ja.
Rozprávali sme si niečo o tých úmrtiach a v tom slopužiak (ktorého z duše nenávidím) si neodpustil smiech. Áno, ten kus idiota, bedňa hovien, zasraný skejťák bez kúska citov sa na tom začal smiať. Vtedy som mala chuť chytiť ho a preraziť s ním vitrínu hneď vedľa neho. Je to taký chuj, normálne sa mi na hodine z neho búrila žlč. Len ťažko som sa ovládla aby som mu tam niečo pekné nepovedala. Len som v duchu zatínala päsťe...no nič, aspoň sa postupne učím sebaovládaniu :D Ale on pre mňa ostane vždy tým, čím bol, čím je a čím určite bude.

Ďalšia vec...na hodine chémie. Už som bola pekne vytočená, na chémii mi ešte aj bolo zle, hlava a tak. Učiteľ rozdával písomky a ja som práve z mojich kamošiek schytala štvorku. Fajn, krása, zatiaľčo ony si to ešte u učiteľa vylepšili z trojky na dvojku, ja sa môžem ísť zakopať :D A pritom opisovala z kníh a ťahákov viac ako polovica triedy...

Keď sa končila posledná hodina (tak nenávidený jazyk, tá angličtina...:D) a ja s bolesťou hlavy, naštvatá na celý svet, unevaná som šla domov. Samozrejme s mp4-kou v ušiach, nevnímajúca okolitý ruch, idúca inou cestou ako zvyčajne.
Oplatilo sa, druhé šťastie tohto dňa (zabudla som na jednotku z dejepisu - písomka na ktorú som sa učila 10 minút) bolo, že práve tou cestou som stretla snáď jediného normálneho človeka dňa. Susedka kamarátka (hovorím o nej celkom často), s ktorou sme sa vyše dvoch týždňov nevideli :D Chvíľu sme ostali ešte v parku pri dome, no potom mi už bolo vážne zle a vonku bola kosa, tak som klusala domov.

Takže takto vyzeral môj deň. Na jednej strane mizerný a na druhej malé svetielko šťastia. Ale najviac ma naštval ten spolužiak, tým viac, že ho neznášam už dosť dlho.
Endorfín sa uvoľní viac, keď sem zájde niekto, kto tento nudný žvást bude čítať.

Ďakujem za (ne)prečítanie :D

Nepozeraj tak na mňa!

10. listopadu 2011 v 19:24 | Sinai |  Ostatné zvieratá
Tiež nerobíme dobre naším citom, keď ich nechávame toľko namáhať tým predošlým článkom. Teraz úvoľníme napätie pred budúcim článkom venovanému opäť minulej téme.

Sova + oranžové oči + pohľad na mňa = zlý pocit :D

"Prečo na mňa žmurkáš?" :D



KT Auschwitz I - Osvienčim

8. listopadu 2011 v 19:55 | Sinai |  Ostatné
Všetko začalo veľmi skorým ranným vstávaním, no ja som pre istotu ani nespala. O druhej ráno sme už boli usadení v autobuse. Preskočíme tie nepodstatné veci a pokračujem príchodom do Poľska cca o siedmej - pol ôsmej. Napäto som počúvala, čo nam rozprával ten chlapík z autobusu. Bol to tiež sprievodca, ale na prehliadku sme mali odborných pracovníkov, on bol skôr cestovateľ. Pre zaujímavosť naša skupinka dostala chlapíka menom Robert (skúmala som jeho vizitku) a bol to čech. Áno, češi sú vlezení všade. Nevadí mi to, bolo to o to zaujímavejšie. Dokonca aj náš autobus bol český, autokarem.cz.

Teraz ale k podstatnejším veciam.

Tá budova s tými komínmi bola jedáleň. Väzni tam dostávali porcie, ktoré by normálnemu človeku nestačili ani na pol dňa, nieto ešte celý.

Asi takto vyzerala denná porcia pre ťažko pracujúcich ľudí.




Hodím vám návnadu a potom si vás vylovím

7. listopadu 2011 v 22:04 | Sinai |  Ostatné
Zvláštny nadpis, čo? Môžte mi poďakovať, že aj napriek nenormálnej bolesti ramena (skoro jak vykĺbené, neviem čím to je) som sa rozhodla predhodiť vám ako návnadu na zrejme až zajtrajší článok - fotku.

Z hľadiska fotografie je táto fotka úplne nanič, svietilo mi s prepáčením rovno do ksichtu a skoro som nevedela, čo fotím...tie stromy navyše prekrývajú ten nápis.
"ARBEIT MACHT FREI - Práca oslobodzuje"
Tento nápis sa vyskytoval vo viacerých koncetračných táboroch
Konkrétne tento a nachádzal pred vstupom do tábora Auschwitz I.

Oświęcim - budúci článok bude iba o tom

7. listopadu 2011 v 15:09 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Oświęcim | Osvienčim | Auschwitz | Osvětim
Zdravím. Ako ste si mohli prečítať, včera som navštívila po prvýkrát Poľsko a Osvienčim. Viac sa rozpíšem v budúcom článku, ak budete stáť o môj výklad...:D Je to velice zdĺhavá téma, ale môžem povedať, že na včerajší výlet tak skoro nezabudnem. A keby aj náhodou, tak si ho určite raz zopakujem. Nieje to pekné, čo nám o tom hovoril sprievodca, naopak, ja som skoro precítila tú bolesť, čo tí ľudia zažívali. Ale o tom potom. Len ma zaujíma, či by to niekto čítal, nechce sa mi písať vzduchu - ja to píšem pre vás (:

V rámci téorie:
Fotiek mám dostatočne, o to sa nebojte. Len od vás budem opäť žiadať spoluprácu pri fotkách - vaše vyjadrenie. Budem rada, keď sa nájdu ľudia, ktorí si okrem fotiek aj niečo prečítajú.

Teraz je len na vás, či ten článok napíšem alebo nie