Leden 2012

Hra s farbami

29. ledna 2012 v 9:20 | Sinai |  Krásy prírody
Dostala som potrebu ozvať sa blogovému národu. Teda aspoň tým, ktorí o tomto blogu vedia :D Pripravila som si takú menšiu várku fotiek...z viacerých prechádziek, môžte trikrát hádať, kto mi okrem Fujiho robil spoločnosť :D

Keď sa spojí obloha a konáre okolitých stromov.

Chladná fotka. Predstavte si také city...to musí byť drsné, nie?

Ten strom je obvešaný viac ako vianočný stromček! :D


Keď sa veci vymknú spod kontroly

26. ledna 2012 v 18:40 | Sinai |  Ostatné
...keď dostane človek nervy.

Žartujem, proste raz sa mi stalo, že som okolo tej lampy prechádzala a kým som sa stihla otočiť bola rozmlátená :D Ja som sa jej ani nedotkla, vôbec to nechápem..."Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré nikdy nepochopíme..."

...a keď príde šťastná chvíľka :D

Raz sa mi podaril ukuchtiť takto dobre vyzerajúci puding...vyzerá zvláštne, ale bol vážne skvelý :D Nepochybujte o mojich kulinárskych schopnostiach! :D

Paradise

23. ledna 2012 v 22:15 | Sinai |  Krásy prírody
Páči sa mi to anglické slovíčko z nadpisu. V slovenčine mi to prišlo až príliž jednoduché, čo k jednej z mála podarených fotiek nemôžem dať (:

Chcelo to už preladiť trošku optimistickejšie, tak snáď sa mi to podarilo.

Skúste si tipnúť, kde to je ofotené. Nieje to ťažké (: Ale strašne som si zamilovala to miesto. Kto by tam šiel so mnou znova? Mám len jednu snímku :D

V náručí temnoty

22. ledna 2012 v 19:35 | Sinai |  Ostatné
Je to so mnou vážne také zlé, keď mi tieto fotky prídu smutné? Čo smutné, priam hrozné! Som depresívny mysliteľ a začína mi to vadiť :D




Sláva snehu!

21. ledna 2012 v 22:30 | Sinai |  Krásy prírody
Zdravím, už som sa dlho neozvala :D Trošku neskoro som sa dokopala k článku, no nevadí. Sneh bol u nás fakt iba chvíľu, ale našťastie som niečo stihla cvaknúť. Fotené z balkóna zo 4. poschodia, takže kvalita v prdeli! :D



Keď sa človek potrebuje vyjadriť

18. ledna 2012 v 19:00 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Z mizernej nálady pramení mizerný článok. Miestami sú veci prehnanejšie ako to cítim naozaj.

Časy, keď ste boli pre niekoho ten najlepší, najdôležitejší človek, sú už dávno preč. Ľudia sa menia. Vy len čakáte, kedy Vám niekto povie, že preňho znamenáte viac ako len fejsbukovského kamaráta. Sú to časy z prvého stupňa základnej školy, keď vám "najlepšia" kamarátka povie, že navždy budete nerozlučná dvojica. Naivne si myslíte, že aspoň niečo z toho je pravdivé, no veľmi sa mýlite. Už nieste pre nikoho ten najdôležitejší. Odstrčia Vás na "druhú koľaj". Našli si lepších. Môžte len ticho pozorovať, ako sa vaši údajní priatelia zabávajú s inými. Vy už nieste pre nich ničím. Bavia sa s vami, všetko vyzerá byť fajn. No naozaj nikto netuší, čo cítite. Nič im ale nehovoríte, predsa to niesú priatelia. Priatelia si majú pomáhať. Majú si pomáhať, keď sa Vám nedarí. Keď nemáte ani najmenší zmysel života. Tá hŕstka ĺudí, ktorí nepoznajú pravý význam slova "priateľstvo" by Vás pokojne nechala ísť kade ľahšie. Všetko je zle. Nikdy to tak nemalo byť. Kde sú tí priatelia, ktorí majú prísť, keď ostatní odchádzajú? Príde vôbec niekto? Pomôže? Nie. Nikto taký neostal. Všetci idú s davom. Odvrátili sa vám chrbtom, keď ste ich najviac potrebovali. Taká je pravda. Je len málo tých pravých priateľov, ktorí si na Vás spomenú. Ak vôbec nejakí sú...

Nečudujte sa tak nepríjemnému textu. Úprimne mi zo všetkých tých kamarátov a priateľov na hovno. Všetci sú na dve veci. Už som toľkokrát zažila zradu aj od človeka, od ktorého som to čakala na menej. Ďalšia vec, ktorá dokáže ozaj bolieť...Človek, s ktorým ste zažili krásne chvíle, smiali sa spolu na úplných hlúpostiach sa zrazu zvrtne a odkráča preč, za niekým iným.

K tejto posranej nálade ešte pomáha aj škola. Samé stresy. Človek už ani nevie, čo píše... Teraz rozmýšľam nad pointou tohto článku. Ide asi skôr o varovanie. Neverte každému peknému slovu. Niektorí ľudia sú skvelí herci. Dokážu vo Vás vzbudiť falošný pocit bezpečia. A potom z ničoho nič - zmiznú. A už ich niet...

Najhoršia kombinácia povahy je taká, aku mám akurát ja. Cholerický introvert. Vraj emočne labilný. Ďakujem pekne. Ono je to tak, že takéhoto človeka dokáže rozladiť aj najmenšia chyba. Môžu sa nahnevať až do úplného výbuchu zlosti. Svoje city nemusí vedieť držať na uzde. Niekedy to proste ujde, človek sa potrebuje vykričať, trochu si poplakať, zasmiať sa nad vlastnou hlúposťou a slabosťou...a tak dookola.

Dokonca som sa už so sestrou dlhšie nehádala. To je u mňa veľký pokrok oproti minulosti. Ako som spomínala, tento nie zrovna najlepší typ povahy dokáže rozrušiť aj maličkosť. No na čas si zrejme dala pohov s provokáciami. Teraz nemám problém s nikým. Len sama so sebou. Vybíjam si emócie, najmä zlosť do klávesov. Zúrivo do nich šťuchám a premýšľam, prečo sú ľudia také hovadá. Prečo má furt niekto potrebu tomu druhému ubližovať. Nemávate aj vy niekedy chuť chytiť prvého najbližšieho človeka pod krk a zatriasť ním, aby sa uvedomil? Ja až príliž často. Najmä na tej prehnitej zééške. Jediné moje šťastie je, že o tomto blogu nevie od nás skoro nikto. Len "najlepšie kamarátky". Vtipné.

Najhoršie je, že často je fyzická bolesť nič s porovnaní s tou psychickou. Aj slová dokážu ubližovať, ba čo aj zabíjať. Preto si dávajte pozor, čo komu hovoríte.

Článok pôvodne písaný včera o desiatej večer, dnes už je nálada lepšia.

Discrimination.

15. ledna 2012 v 21:40 | TigresSinai |  Ostatné
Minulý článok dosť zaútočil na moju citovú stránku, takže sem treba dať niečo "veselšie".

Čudujte sa svetu, fotky sú aktuálne (15.1) Neteuším, ako mi mohla v hlave skrsnúť takáto myšlienka.



Ha, machri, skúste z týchto fotiek vyčítať nejaké pocity.

Lilli & Dafi

14. ledna 2012 v 21:50 | Sinai |  Ostatné zvieratá
Lilli & Dafi. Naše krásne stvorenia. Moja bola králičica Lillinka a morčiatko Dafinka patrilo kamarátke Alfa vlčici.

Naši mazlíci už teraz niesú s nami. Ale veľmi mi chýbajú...obe. Je to už tak dávno, ale tie spomienky stále bolia. Veľmi. Tento článok je venovaný na ich pamiatku. Nikdy nezabudnem.

Pozrite sa na ten rok. Rok 2007. Jedna z mála ich spoločných fotiek.


Neznášam takéto články. Neviem, čo mi to napadlo to sem dať. Traumatizuje ma to. Ale chcela som, aby ste ich videli...boli spolu, akoby to tak bolo vždy. To ale bolo prvý aj poslednýkrát, čo sme ich zobrali spolu von. Som strašne rada aspoň za ich fotku. Niekedy však rozmýšľam, či si fotkami z minulosti neotvárame staré rany...

Poznáte to, keď pri pohľade na fotku niekoho blízkeho alebo mazlíka, ktorý už nieje s vami, sa vám vytvorí taká hrča v krku? Presne takú mám po celý čas písania tohto článku.

Ťažký týždeň

12. ledna 2012 v 20:21 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Zdravím verných návštevníkov, ktorí sem chodia aj počas mojej neprítomnosti, česť Vám! :D

Pôvodne som sa na vás chcela vykašľať (nič v zlom), bola som v tom, že tu nikto nebude. A najbližší článok som chcela prehodiť až na víkend. Zajtra máme v škole už pokoj, ideme iba do Avionu, lebo nás tam nasilu nahnalo Ministerstvo školstva (ako triedna furt opakuje). Program tam majú mať nejaké župné školy (prvýkrát som začula niečo so žumpou :D)

Týždeň bol dosť ťažký. A o budúcom ani nehovorím. Musela som sa šprtať prďák (biolu) :D Vážne, to nieje sranda sa učiť učivo zo siedmeho ročníka a rovno 5xA4 :D Nieje to až tak ťažké, ale je toho dosť. A plus doučká, ktoré ma absolútne vyčerpávajú. Dojdem potom tak zničená domov, že ledva sa nachystám do školy. Dnes som si opravila známku z prďáku (to učenie sa oplatilo) a už budúci týždeň ma čeká len vychcaná chémia a fyzika :D A polročky z matiky a sloviny. Na deviatom ročníku je jedna vec strašne zákerná. Stredné školy berú väčšinou do úvahy polročné vysvedčko. A ďaľšia krutá vec je, že škola, na ktorú by som sa rada dostala, vyučuje aj matiku a fyziku. Takže som tak trochu v prdeli pekne povedané :D Matika - budiš, ale fyzika?! To je moja srmť! :D

Ešte sa ozvem aj s fotkami. Môžte sem okrem normálnych komentárov napísať aj váš návrh na fotky, sama neviem čo sem mám hodiť (:

Ticho pred búrkou

8. ledna 2012 v 19:00 | TigresSinai |  Krásy prírody
Najbližší článok potom môžete očákavať asi až vo štvrtok. V pondelok po škole doučko - matika, v utorok - slovina, v stredu - matika. Takže dojdem domov, môžem sa nachystať do školy, ukradnúť si chvíľku na počítač a ísť spať :D Nečakajte teda zmysluplnejšie články, nečakajte žiadne. Možno ale odpoviem na zmysluplné komentáre ;)



Milujem búrku. Keď som na chate, mám z toho zo začiatku mierne obavy, no potom to prejde. V jednej chvíli sa zdvihne vietor a krajinu pohltí tma.

Spomienka na jeseň

6. ledna 2012 v 18:18 | Sinai |  Krásy prírody
Na úvod by som ešte chcela ešte niečo napísať. Nám sa už prázdniny končia, v pondelok ideme už do školy. Ubehlo to strašne rýchlo, človek sa ani nenazdá. Ja od pondelka začínam makať :D Myslím to vážne, už to nebudú len dve doučká za týždeň, ale rovno tri. Takže matiku budem rátať 3 (3x60min) hodiny navyše ako v škole a ešte hodinu a pol slovenčiny. Na tú chodím dobrovoľne, aspoň ma to núti si slovenčinu stále opakovať. Už je január. Čas do monitorov sa kráti a ja začínam mať nervy. Ani si neviete predstaviť ako si prajem mať už 15-tku za sebou! Pretože keď budem mať 16, budem už niekde prijatá (dúfam :D) a podobné starosti budem riešiť až po štyroch rokoch. A to ma privádza k ďalšiemu problému. Moja mama sa so sestrou proti mne asi spikli! Furt mi tlčú do hlavy, že s tou polygrafickou nemám šancu sa uplatniť, lebo citujem "grafikov je veľa". Čo mám teda ako robiť? Mám sa rozdvojiť a ísť aj na polygrafickú aj na zdravotnú? Keď mne vždy šlo iba o to, aby ma tá škola prípadne budúca práca bavila...

Už vidím, ako to všetci poctivo čítate :D No nič, tu máte tie fotky.
(Žiadne úpravy. Všetko je to hra svetiel prírody)




V správny čas na správnom mieste

4. ledna 2012 v 18:55 | Sinai |  Krásy prírody
Obloha súvisí s prírodou nie? Vlastne atmosféra celkovo patrí k prírode...

Všimnite si, že každú fotku som fotila v inom čase. Niekde je obloha svetlejšia a inde zase tmavšia so silnejšími odtieňmi farieb. Ja som ich ešte trochu podporila, aby to malo na vás taký účinok, aký by som chcela (:

Fotené podvečernou prechádzkou mestom a zastávka na moste nad Dunajom.




Keď človeka odfúkne na druhú stranu cesty

2. ledna 2012 v 19:15 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Nejaký vadný nadpis to má :D

Nemám nič lepšie na práci, tak idem vymýšľať blbosti. Pre zábavu, no čo :D
Prečo som ostala tak trochu na hlavu? Ale myslím, že každý človek je trochu mešuge, takže nemám zábrany si to priznať :D

(Napíšem to v prítomnom čase, zdá sa mi to lepšie)
Pokojne drichmem vo vyhriatej posteli. Lízi (mačka, kto ešte stále nevie) nebadane pribehne k mojej posteli. Ja samozrejme nič netuším, no mám tucha, že sa tam niečo pohlo :D Čakám teda, že sa mi Lízi zase zvalí na vankúš a rovno svojou zadnicou pred nos ako má vo zvyku :D Medzitým už pomaly zaspávam a zrazu dostanem takého budíka, že ma z toho takmer šľak trafil. Rovno na hlavu sa mi zosypala celá polička s knihami :D

A potom sa ma všetci pýtajte, že prečo mi občas straší vo veži :D No bubák to na svedomí mať asi nebude, že :D

Teraz kúsok konverzácie s Veronikou (verametal.blog.cz) :D
Sinai: Aká kunda? Či kudla? :D
Veronika: Vole! :D Ten nožík! :D
-
Sinai: Čecháči sú fajn ľudia :D
Veronika: Jo? Děkuji :D
Sinai: Ty si Češka? Sakra :D

Jendoucho som človek, ktorý keď má pri sebe pesimistu, má rovnakú náladu. Keď má pri sebe dušu plnú života, tak je rovnaký. Chápete? Akí sú ľudia, ktorí sú so mnou, taká som ja :D

Layout pre Dahyla-alias-das.blog.cz

1. ledna 2012 v 16:15 | TigresSinai |  Objednané layouty
Áno, viem, je na mňa nejak moc jednoduchý. Dúfam, že mi to Das odpustí :D
Menu som už strašne dlhú dobu nerobila nad záhlavím, pre mňa je to dosť nezvyčajné...no snáď sa bude aspoň trochu páčiť (:


Zmení sa niečo?

1. ledna 2012 v 1:45 | TigresSinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Odišiel rok 2011 a s otvorenou náručou nás víta rok 2012.
Ale aj napriek skvelej atmosfére, ktorá vládla, keď som bola s kamoškou v meste, mám pocit, že sa nič nemení. Okrem ožratých ľudí po celom meste je všetko ako predtým :D

Mám isté predsavzatia, ktoré by som chcela splniť. Zopár by som vám ich vymenovala, možno sa mi lepšie zafixujú :D Aj tak ich nesplním, ale pokúsiť sa môžem :D
  1. Byť k ľuďom milšia ako doteraz (musia byť aj oni!)
  2. Priveľmi sa nestresovať (nemožné! :D)
  3. Na SŠ si nájsť kamarátov čo najskôr, potom je to už ťažšie
  4. Nadobúdať čo raz viac poznatkov ohľadom fotografie

Mne sa od septembra 2012 môže trochu zmeniť život. Stredná škola bude určite veľká zmena. Úprimne, zmien sa bojím. Netuším, čo čakať od tohto roka a mám z toho obavy. A už zase stresujem :D

Ja teda dúfam, že ak ste si aj vy nejaké tie predsavzatia dali, tak si ich splníte (: Hlavne nech nám rok 2012 prinesie veľa pekných zážitkov a pohodu do života. Priveľa stresu skracuje život (tak to už som mala byť dávno po smrti :D) takže si na to dávajte pozor.

*A ešte jedno moje prianie z množstva ďaľších je, aby sa tomuto blogu darilo aj naďalej. Aby ste sa sem vždy s chuťou vracali. Ja vás tu budem čakať s otvorenou náručou, ale reklamárov a podobných týpkov odtiaľto vyhodím :D

Skonštatovanie roka 2011 ohľadom blogu: Každým rokom spoznávam nových, skvelých ľudí. Aj už vlastne minulý rok som objavila rôzne blogy, ktorých majiteľia sú úžasní ľudia a Vy presne viete, kto to je (: Minimálne sa nachádzate medzi obľúbenými blogmi.

Tak teda novú chuť do života v roku 2012 Vám praje Sinai & Lízi (: