Únor 2012

Makro 0.2

29. února 2012 v 20:22 | Sinai |  Makro
Druhá várka makro fotiek. A čakám len ZMYSLUPLNÉ komenáre! :D Viete koľko času dá zabrať, vyhľadať po priečinkoch tie fotky a následne ich zmanažovať do stavu, aký sa nám hodí? :D

Kačky nám nechávajú na záhrade často svoje pozostatky - períčka :D Beriem to ako trojlístok - niečo pre šťastie (:

Také poleno chcem doma...vlastne jedno aj poznám, ale nieje tak pekné :D

Machom obrastené šutre mám najradšej...na chate takých máme :)

Od umelca ďaleko...k bláznovi blízko

27. února 2012 v 22:03 | Sinai |  Krásy prírody
Čítajte nadpisy, nemusíte čítať články. Potom sa však nedivte, keď je to odveci :D

Som až tak zlý človek alebo sa mi to iba zdá? Nezdá, nesníva...ja som to tušila už dávno.
Zaujímavá fotka, že? (:

Som späť...aj s designom pre Veroniku

26. února 2012 v 15:46 | Sinai |  Objednané layouty
Sinai sa vracia. Koľké to potešenie, čo? :D Blog mi tak prirástol k srdcu, že už stačilo pauzy. Som tu a opäť vás budem strašiť nekvalitnými článkami a fotografiami. Budem sa snažiť nerobiť to každý deň...teraz mi po prázdninách v škole začína PEKLO! :D 14.3 sa blíži a ja mám pocit, že som úplne vymletá. Budem mať teraz nechutne nabitý týždeň 4x doučko. Ja tam nechodím ani tak preto, že som blbá, ale kvôli precvičovaniu. Sama by som si asi ťažko robila toľké cvičenie...na tom som prilíš veľký lajdák :D

Tak, milá Veronika, nedostaň šok. Ani ostatní čitatelia, bola by som veľmi sklamaná :D

Príroda zo všetkých strán

25. února 2012 v 19:26 | Sinai |  Krásy prírody
Veľmi dlho som preč nevydržala, čo? Tento článok je pre tie smutné duše, ktorým nedajboh chýba tento blog. Neznamená to však, že sa mi sem chce vrátiť. No dobre...možno áno :D Každý človek má vraj jedno dobré a jedno zlé JA. To zlé hovorí jedno, dobré zase druhé :D Nechám blog ešte trochu oddýchnuť od každodenných článkov...tento je výnimočne. Viem o každom jednom komentári, o to sa nemusíte báť...len mi dochádzajú slová na odpisovanie..
Nikomu z Vás som nemusela dávať vedieť o stave tohto blogu a Vy ste napriek tomu prišli...a ja som za to nesmierne vďačná.

Vlastne ani netuším, prečo som to urobila. Asi som si nahovorila, že blog tú PAUZU POTREBUJE. Nieje to síce živá bytosť...alebo...možno som tú pauzu potrebovala ja. To bude presnejšie. A okrem iného sa musím začať sústrediť viac na školu. Monitory sa nenávratne blížia a viazať sa v tomto období na blog by bolo hlúpe. Asi preto všetok tento chaos.

Na dôkaz mojej vďaky je vlastne dnešný článok. A s ním aj jedna fotka...možno už viete, čo je to za miesto (:

PS: Keby mal nieto záujem o pokec, často trčím na skype. Vlastne, tam chodím stále :D Dosť sa nudím, teraz, bez blogu...tak keby niekto chcel, nech mi napíše na mail SinArt.blog.cz@gmail.com Aby ste nemali strach, že sa vám nejaký psychopat sliediaci na tomto blogu ozve :D
Hor'sa komentovať!

Prvá fotka Lízi

22. února 2012 v 19:05 | Sinai |  Moja micina Lízi
Toto je moja úplne prvá fotka našej, teraz už veľkej mačacej slečny, Lízi (: Pre zaujímavosť - je to rok 2009. Vtedy ku nám zavítala z pochmúrneho miesta - ulice - ešte ako malé, ledva chodiace mačiatko.


Môj názor je, že toto je jedna z najlepších fotiek Lízi. A nepýtajte sa ma, ako som to urobila :D Vážne netuším, to bol len niekoľkosekundový okamih. Dokonca ešte starým foťákom. Aj vidno, že tam má ešte modro-zelené oči. Moja mačka mala všetky farby očí, okrem hnedej :D Na začiatku modré, zelenomodré, žlté a na koniec zelené. Lízi je po všetkých stránkach farebná mačka, všimnite si aj jej kožúšok :D

Miesto vzniku najkrajších fotiek

21. února 2012 v 14:08 | Sinai |  Krásy prírody
Fotky som urobila na väčšie rozmery, aby ste z nich aj niečo mali, ale musíte si ich rozklikať :D

To je to miesto, o ktorom tu vždy básnim. Leží v jednej dedinke kúsok od Bojníc (týmpádom aj od najväčšej zoo na Slovensku). Na fotkách vidieť hory, ktoré sa týčia vôkol celého jazera. Ešte že máme čln, inak by takéto fotky nikdy neboli :D Málokto má možnosť zažiť ten pocit vyplávať do stredu jazera...a potom si to namieriť ako hlavný kapitán Titanicu dakam do džungle stromov, rastlín...a najmä blata a žihľavy :D V lete, keď sa zdvíha vietor, vyjdú na jazero aj surfisti :D Rybárov tam máme jak nakadených, ale čo s nimi...vyhodiť ich nemôžme. No našťastie nijaká podozrivá osoba mi nekazí tieto zábery, takže som mala šťastie (:



PS1: Ak som v predošlých článkoch náhodou neodpisovala na komentáre, ospravedlňujem sa, ale je to len číra lenivosť :D Ja viem o každom jednom, vážim si ich, ale niekedy absolútne netuším, čo vám mám na to odpísať. A taktiež nechcem spamovať blogy svojimi ďakovaniami, to môže ísť na nervy :D

PS2: Tento článok mal byť pôvodne dne o piatej ráno...nečudujte sa, mne sa nechcelo spať :D
Česť batériám Duracell! :D

Makro 0.1

19. února 2012 v 23:59 | Sinai |  Makro
Prvá várka makro fotiek (: Nič viac písať nebudem...tak či tak je to zbytočná práca.







Čo ďalej?

18. února 2012 v 2:40 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
To sa zas ozývam fakt skoro. No bez článku sa mi akosi nechcelo spať. Ešte dnes...čas sa kráti...musím dorobiť kresbu. Potom sa pustím do spomínanej poviedky a potom do menej podstatných vecí ako designy, rozvrh pre kamošku a tak. Samé nudné veci, som zvedavá, kto to prečíta poctivo celé :D

Trebalo by prevziať kontrolu nad istými vecami. Lenže ako? A o čom vlastne hovorím? Je toho viac. Dnes už ma asi nikto viac nenaštve ako doteraz. Je to ako začarovaný kruh, nikdy to neskončí. Čo je to za život? Čo je to za život, keď vám vlastný súrodenec, vlastná krv všetko ničí! Alebo som to pokašľala zas ja...?
Áno, všetko sa to zas týka mojej úžasnej sestričky. Je medzi nami veľký vekový rozdiel, preto medzi nami najčastejšie vznikajú hádky. Viete, ona by chcela mať zo mňa niekoho ako jej šlahnuté kamarátky...lenže ja som úplne iná. Na prvý pohľad by ste videli že niečo máme spoločné, ale vo vnútri niesme ani trochu podobné. Ona chce mať zo mňa niečo, čím ja nikdy byť nechcem. Fajn, možno je múdrejšia, lepšie sa učí, už robí bakalára. Myslím ale, že je to viac ako o známkach. Furt do mňa rýpe, napríklad často kvôli oblečeniu, čo je vážne trápne. Keď ona by si vo svojom šatníku nedokáže predstaviť...trebárs vybíjaný opasok je pre ňu hneď znakom nejakého blázna. Zaujímalo by ma, čo robí, keď vidí nejakého, dajme tomu metláka na prechode. Tá sa snáď poserie. Proste chce aby som bola ako ona...vždy dokonalá, múdra, najviac zženštená ako sa len dá...napríklad podľa jej gusta by som musela vyhodiť pár vecí, čo sa k nejakej modelke alebo komu určite nehodí. No a čo sakra?! Každý má svoj život, svoj štýl...neznášam, keď mi niekto pchá nos do súkromných záležitostí, pokiaľ o to nemám záujem. Ja napríklad nosím to, čo sa mi páči a je to pohodlné, nemusí to byť zrovna výplod najnovšej módy. Ona by na seba hodila hocičo, len aby to vyzeralo dobre.

To som zas odbočila...no chcela som, že dnes sme sa zas škaredo pohádali. Ono viete, keby medzi nami nebol príbuzenský vzťah, tak ju asi na mieste zabijem! Viete koľkokrát som v ruke zvierala nejakú ehm...nebezpečnejšiu vec a mala som zrazu chuť jej niečo spraviť?

Kašľať na to...na všetko. Bolesti v živote bolo priveľa, neviem koľko toho môlže človek zvládnuť. Je možné, aby človeka od toľkých nervov boleli žily na ruke? Znie to desivo, ale strašne ma začala bolieť ruka...a práve akoby to vychádzalo zo žíl. Už asi úplne šaliem. To tá skorá ranná hodina (:

Tak čo ďalej? Myslím, že s týmto problémom nepohnem. Moja sestra mi príde...nejaká zakomplexovaná. Ona mi to všetko robí naschvál, vie že ja to z duše nenávidím. Keď za mnou lozí, provokuje aby som mala dôvod na ňu nadávať...a potom ako malé hlúpe decko to ide požalovať. To sú mi spôsoby. Viem, že ani ja niesom dvakrát najmilší človek, ale na takú úroveň sa neznížim.
Najviac ma vždy do popuku dostane niečo z jej úst ako - "nikdy si nikoho nenájdeš s takým správaním...". Zvláštne, že ona s tým svojím si niekoho nájsť mohla. No vak uvidíme, kto sa bude smiať naposledy :D Na to, že už pomaly končí výšku je jej správanie nanajvýš trápne. A to som vždy o sebe tvrdila, že človek blbší ako ja sa nenájde. Možno čo sa týka učenia (no dobre, trošku preháňam) ale tie ostatné veci, no...
Čo je podľa vás lepšie? Čítať každodenne len knihy typu učivo? Alebo sa venovať trochu aj niečomu, čo nám dá nový pohľad na svet? Niesom žiaden šprt, priznávam. Ako mama rada hovorí, som lajdák :D Ale okrem samých termínov som viac ako ochotná čítať aj nejakú beletriu. Ale moja sestra? u nej som videla naposledy takú knihu, keď bola so nou na základke.

Ja som vždy chcela byť niekomu užitočná. Pomáhať druhým a tak. Aj pomáham, ako sa len dá...ale vidíte ako sa mi to opláca? Ako sa snaha na jednej strane opláca z druhej? Niekomu sa mi podarí aspoň trochu pomôcť a hneď na to si musím aj ja niečo odtrpieť.

V takýchto hrozných chvíľach je skvelé, keď máte niekoho - na "pokec", kde si môžete ako tu na blogu vyliať dušu. Alebo druhá možnosť - nejakého mazla. Lízi je živým príkladom zvieracej dokonalosti. Bez nej...by som tu už asi nebola...strašne mi na tej guči chlpov záleží. A tu sa dá v kľude hovoriť o veľkej náklonnosti, ba až láske. Napríklad každé ráno ma poteší svojou prítomnosťou, keď sa chystám do školy...a keď vyskočí na skrinku, vyzerá to, akoby si pýtala objatie. Moja dokonalá mačacia huňatá láska, guča chlpov alebo len Lízi, vravte tomu ako chcete (:

A čo blog? Keby mi tu nikto ani raz nepochválil fotky (myslím normálnych ľudí, nie reklamárov) tak mi z toho načisto prepne. Tomu by sa potom začalo hovoriť celoživotná depka. Som strašne vďačná za tých pár milých ľudí, čo som tu objavila. Bez nich by tento blog naisto nefungoval. A verte či nie, ani ja by som zrejme nefungovala...určite nie normálne.

Človek je sám ako...list?

16. února 2012 v 19:15 | Sinai |  Ostatné
Trochu som premenovala známu vetičku "Človek je sám ako prst" :D
Fotka je nakvalitná, kontiše, autá a budovy hyzdia fotku, že radšej nekomentujem, ale podstatu vystihla.


Dnes sme boli s triedou na "výchovnom koncerte", od ktorého nedokážem myslieť na nič iné ako na...bicie! Proste jeden chlapík tam tak úžasne trieskal na bicáky a malo to nenormálny rytmus...a zrazu ma chytila strašná závisť :D Nebolo by odveci prihlásiť sa na nejaký kurz...tam si svoje nervy dokážete krásne filtrovať!

PS: S týmito článkami čo sú mimo fotky už asi končím. Nikoho to nebaví čítať, len raz za čas sa niekto nájde. Asi vážne neviem písať nič "uchvacujúce" ale bol to len taký malý úryvok z diania. No nič, ako chcete. Toto je zrejme posledný článok pri ktorom odbočujem od podstaty fotky. Avšak keby si ale niekto našiel...bola by som rada :D

La Marguerite

15. února 2012 v 20:00 | Sinai |  Krásy prírody
Najprv sa chcem posťažovať -budem mať nechutne nabitý týždeň - od pondelku do ŠTVRTKA budem mávať 4 doučká. Dve z matiky a dve zo sloviny. Pomoc :D Ja inak nechápem, ako to zvládam teraz, však som na smrť vyčerpaná! A keď je človek vyčerpaný, začne byť nervózny...mierne agresívny na svoje okolie...tak si toho potom veľmi nevšímajte, možno to schytá aj blog :D Dokonca prestávam mať aj dobré nápady na fotky, na články...

Chýba mi leto, až na tie horúčavy. Chcem ísť na chatu! :D




Trieskať si hlavu o stôl nepomôže

12. února 2012 v 17:52 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Opäť sa u mňa ozvala zlá nálada. Za všetko zas môžu ľudia...
-
Koľko musí človek trpieť, aby bol potom šťastný?
-
Často sa obajvujú fotky z môjho milovaného miesta - chaty. A práve odtiaľ pramení jeden problém..
Na chate som strávila väčšinu detsva, najmä letné prázdniny. Moje spomenienky na krásne detské časy sa viažu práve na to miesto. Miesto, kde som chodila s najlepšou kamarátkou odvtedy, čo sme dokázali stáť na nohách, povedať aspoň jedno zrozumiteľné slovo...
Nádherné časy. Keď sme sa napríklad hrávali na ťažké "kuchárky" a varili hnusné hlinené zeleninové šaláty, ktoré sme následne ponúkali naším mamkám. Časy strávené vo vode, na surfe...alebo "kradnutím" gumenej pneumatiky susedom ako koleso do vody (: Naháňanie králikov porád okolo celej priehrady. Bicyklovanie, to bol šport náš každodenný. Chytanie rýb bez akéhokoľvek preukazu na rybárčenie - aj tak sme vždy chytili tie najmenšie rybky - pre nás to boli sardinky :D Hľadanie vyplavených škebieľ na brehoch jazera...okrem toho aj samé zdochliny rýb, jednú dobu aj rakov. Hranie bedmintonu na ceste, kde nám každú chvíľu košík uletel do koruny stromu. Futbal pri jazere, kde nám lopta párkrát ušla si zaplávať. Kočíkovanie plyšákov alebo úbohých živých králikov - činnosť ktorú občas neviem pochopiť :D Lezenie po stromoch ako nejaké opice. Hranie sa v piesku pri našich, pozor českých susedov, s autíčkami! :D Lopatkou sme si urobili cestičky a potom sme tam nahádzali autá, lode a čo ja viem ešte a bolo o zábavu postarané. Chytanie motýľov alebo lúčnych koníkov. Sledovanie "strašidelného domu" na konci obývanej časti...a tým začínali naše horory o vrahoch, čo tam údajne žijú :D

Toto boli zatiaľ najkrajšie časy môjho života. Strávené s osobou, ktorú som považovala za priateľa do konca života. No všetko sa raz zničí, tak je tomu aj teraz.
Slová, ktoré mi na duši spôsobili strašnú bolesť, vyvolali smútok...
Žiaľ, tá kamarádka, (áno, už ju nepovažujem za priateľku, sama si to zničila) si našla niekoho lepšieho ako ja. Na krásne spoločné chvíľe zabudla. Zase to končí pri chlapoch, je toto možné? :D Áno, keď si našla svojho drahého, na mňa sa vybodla. Chápem, že je v takej fáze, kde niekoho potrebuje, ale za to nemusí zabúdať na iných ľudí! Keby čo len tušila, čo mi tým spôsobobila...raz som sa jej pýtala, že či sa teší na chatu, na leto...a v tom došla správa, ktorá mi vyrazila dych. Vraj sa tam už nechce vrátiť, lebo je tam nuda. To ma dostalo, nemôžem prestať na to myslieť. Možno sa vám zdá, že to preháňam, ale zvyknete si - precitlivenosť je základom mojej otrávenej povahy - mne na tom ozaj záležalo.
Internet veľa ničí a zároveň tvorí. Zničil mi priateľstvo ale zároveň iné vytvoril. Keby nebolo blogu, tak som asi na práškoch :D

Ale aby som jej, chudinke, nekrivdila, je ešte pár osôb, ktoré urobili niečo podobné. A potom sa mi môžu čudovať, že nemám potrebu niekomu veľmi dôverovať. Po tom všetkom kto by mal, že? Z môjho beznádejného prípadu vyvodzujem toto - Kde začína láska, tam končí priateľstvo.

Ruka diabla

10. února 2012 v 22:45 | Sinai |  Ostatné
To som zas prišla s nápadom :D Ja Nemôžem si pomôcť, ale celkom sa mi tieto makrofotky "diablovej ruky" páčia. Bože ja sa bojím vlastnej paprče, ale keď tie žily mi robia nevoľno :D
Keď pri skúmaní narazíte na nejaké ranky, tak to mám od čičounky Lízi :D Taková hodná kočička!

Moja favoritka zo skupiny :D Akoby hovorila "Všetko patrí mne, ja tu vládnem!" Ale je to fakt...na tomto blogu vládnem ja, muhaha! :D

Ďalší favorit, tak sú už dva :D Ale táto mi príde záhadnejšia...


Štvornohý model s kopytami

9. února 2012 v 20:30 | Sinai |  Kone
Dnes som trochu šmejdila po priečinkoch s fotkami a objavila som tohto konského krásavca, ktorý mi raz pekne zapózoval :D

Fauna + flora = pohľad pre bohov :D Prvá fotka mi príde najkrajšia kvôli tým kvetom, ktoré dotvárajú zaujímavú atmosféru.



Umelecká chvíľka

7. února 2012 v 12:35 | Sinai |  Krásy prírody
Servus! Akurát drepím na nemčine, v škole je strašná kosa a ja už tu umieram :D No včera ma nejak chytilo písanie...pustila som sa do takých veršíkov, nápadne pripomínajúcu (veľmi nekvalitnú) báseň, ale iba pripomínajú. Báseň nezosmolím aj keby som chcela :D Tak potom po fotkách príde na rad moja chvíľka hrania sa na ťažkého spisovateľa. Nebojte sa, som absolútne presvedčená, že spisovateľkou nikdy nebudem, takže mi to hovoriť nemusíte :D Fotografia a grafika, toť bude život môj. Ak teda prežijem 14.3.2012!

Fotky by mali trochu súvisieť s tým textom...no však po doučku si prečítam vaše názory (:




Moje prírodné chodníčky

3. února 2012 v 20:34 | Sinai |  Krásy prírody
Nejdem vás zaťažovať nudnými článkami bez fotiek, tak tu máte jeden riadne nabitý fotografiami (: Ale ešte mám niečo na srdci, tak dúfam, že aspoň jeden človek si to prečíta.

Fotky sú produktmi mobilov a jedného odvážlivca, ktorý sa pokúsil aj do niečoho tak obyčajného vniesť niečo neobyčajné. Áno, čítate dobre. Jedenkrát som ocovi ukradla jeho mobil s 5mpx foťákom a druhýkrát mame mobil s 3mpx foťákom :D Nečakajte teda takú kvalitu. Ale chcela som týmto ukázať častým zúfalcom na mojom blogu, že aj s mobilom sa dokážu tvoriť dobré diela (: Nehovorím, že tie moje sú nejaké skvelé, ale majú svoj štandart. Často vídavám fotky zo zrkadloviek, ktoré by sa mohli rovnať nejakej fotke z mobilu. Od teraz nechcem vidieť komenáre typu "Mám len mobil a toto určite nezvládnem"! Keď to zvládnem ja, zvládne to každý. Toto nieje ako napísať sloh na A3. Toto je podstatne ľahšie, takže netreba strácať nádej (:

Nedočkavci, ktorý na predošlý odsek reagujú "nezájem" si hneď môžu pozrieť fotky.

Fotené z auta pri prechode mostom (nemožné, že to zaostril mobil!). Smer - milovaná chata (:

Asi som sa ešte niezmieňovala, že naša rodinka (výnimka je sestra) sa skladá so samých "ťažkých" hubárov :D Už odmalička ma babka brávala do hory a učila ma spoznávať hríbik po hríbiku. Najkrajšie časy. Čo mi príde zaujímavé, že temer nijakí moji rovesníci nechodia do prírody, o hubách už ani nehovorím. Proste nechápem celú tu generáciu, je nejaká vadná :D A to je horšie, že ani v škole nemám nikoho takého, kto by mal aspoň z polovice rovnaké záujmy. Sú to typy,ktoré dajú prednosť sprostému Auparku. Hold, oni sa okrádajú o to čaro...ich problém.

Ešte k fotke - tiež sme sa vtedy vybrali skúsiť šťastie do hory (:

Pohľad na údolie pár kilákov od našej chaty. Chcela by som to vidieť zasnežené, to musí byť nenormálne krásne :D