Květen 2012

Kresby z praktického cvičenia

31. května 2012 v 21:30 | Sinai |  Výtvarný amaterizmus
Ešte koncom minulého roka sme v škole robili praktické cvičenie z prďáku (bioly) a museli sme tam aj kresliť...
Dobre, ja viem, že moje kresby sú nehorázne amatérske. To moje kreslenie beriem len tak pre radosť, nepotrebujem si nič dokazovať. Proste ma to baví. Ale od minulého roka som sa k papieru a ceruzke ani nedostala :D

Pamätám si, že tohto pstružíka som kreslila dosť dlho. Ale nie je to najhoršie podľa mňa.

Orlie veličenstvo :D

Mr. Žabák

Na cestách

27. května 2012 v 15:32 | Sinai |  Ostatné
Teraz si ani nie som istá, kam mám zaradiť tieto fotky. Asi treba uroviť novú rubriku s názvom "Asfalt a mestská príroda" :D
Takže dúfam, že budú mať u Vás rovnaký úspech ako iné fotky...i keď tej prírody je tam vidno akurát tak na tráve...ale tým nechcem povedať, že by sme v Bratislave nemali ani kus lesa, jasné :D


Táto sa mi páči najmä preto, že napravo máte ten nechutný, popísaný most a naľavo sa črtá Bratsilavský hrad. Vtipná kombinácia umenia :D

Všimli ste si Krušovice na zastávke? Na zdravie! :D


Trávnaté fotky

26. května 2012 v 15:07 | Sinai |  Krásy prírody
...alebo ako odfotiť trávu originálne. Stačí len tak málo (:




Keď sa chce človek na všetko z vysoka vysrať

23. května 2012 v 21:54 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Som ďalšia z mnoha ľudí, ktorý majú už aj tej školy plné zuby. A to ešte len končím základku, čo bude na maturite potom? :D

Do prázdnin ostáva mesiac. Jeden, pre mňa nekonečne dlhý mesiac. Môžem úprimne povedať, že už stačilo. Som šťastný človek, že sa tam po prázdninách už nevrátim. Ale jeden taký parádny článok za 9 rokov pôsobenia na tej škole mienim napísať samostatne toho 29. júna, to bude zábava.

Už teraz netrpezlivo odpočítam hodiny, dni, týždňe. Dokonca už aj matiku, pred prijímačkami "životne" dôležitú, teraz úplne flákam. No a čo? Môžem sa na to naozaj vysrať, mňa už to nebaví :D Nehovorím, že chcem z tej školy odísť so samými päťkami a poznámkami (síce momentálne mi je to u riti) ale nemám potrebu sa priveľmi snažiť. Fyziku som si dosť pohnojila, no, som šikovná :D A preto som sama sebe vďačná za to, že som "zrušila" polygrafickú a dala sa na tú zdravotnú. Žiadna fyzika a matika!

Okrem iného som bola včera chorá, nejak ma chytila chrípka. A čo dnes? Dnes som už zase " v pohode"! Ja mám takú zradnú imunitu, keď aj chrípku prežije iba s paralenom! Mňa to vážne vytáča, som si chcela poležať doma..:D
Niežeby som sa extra sťažovala, že som väčšinu roka zdravá, ale nedokážem v tomto prípade pochopiť, ako sa môže niekto nedostaviť mesiac do školy.

No nič, už som si vypísala svoje zdesené myšlienky z terajšieho prežívania. Zajtra idem zas do školy (dnes to bolo leháro) a týmpádom tam budem aj krásne chcípať nádchou. Teším sa. Ale musím uznať, že či už som chorá alebo nie, aj tak nič nerobím...:D A písali sme prednedávnom písomku z matiky aj z fyzi a obe som pohnojila. Čo sa dá čakať, keď prídete do školy v onen debilný deň chorý jak prase...
Viete však, čo je najvtipnejšie? Ten pohľad na moje spolusediace, keď učka uprostred hodiny povie "Vytiahnite si papiere". To je pre zmenu pohľad na smiech, lebo sme už všetci vymletí.

Jebem to už všetko, nechce sa mi učiť, písať úlohy, smrkať kapesníky a nadávať na celý život. Dobre, dobre, to posledné vylučujem, je fajn si občas zanadávať. Ako vidíte, tento článok je viac vulgárny, ako som zvyknutá písať, ale ja už strácam nervy. Dokonca sa mi už ani fotiť nechce...chcem niečo poriadne napísať. Niečo lepšie ako tento článok. A kde inde sa to bude dariť viac ako na nezáživnej hodine matiky? To bude adrenalín, keď učka chodí pomedzi lavice...

Majte sa teda, posilňujte imunitu, nezabudnite vynadať prvému človeku, ktoré ráno stretnete...a tak. Ja sa zas ozvem a možno aj s fotkami. A možno nie. Muhaha :D

Pohľad dohora

20. května 2012 v 17:21 | Sinai |  Krásy prírody
Zvláštne zoskupenie stromov, z každej strany jeden (:


Inak som úprimne rada, že Česi získali aspoň ten bronz...i keď som už videla na facebooku dostatočne veľa neprajníkov, ktorí dokonca založili stránku ako nejaké "hnutie" za to, aby aj nám zahynulo viac hráčov...tá udalosť zo 7. 9, ak si pamätáte.
Avšak aj naďalej budem dúfať, že dnes večer naši dajú Rusov. Stavím sa, že polka obyvateľov Česka dúfa v pravý opak..:D

Listnaté fotky

19. května 2012 v 13:04 | Sinai |  Krásy prírody
Prírodné svetlo je najlepšie...len si treba tie slnečné lúče nejak prispôsobiť (:





Foťáčik do zbierky

15. května 2012 v 21:21 | Sinai |  Ostatné
Tento raz ide o kinofilmový foťák. Ale snáď pribudne niekedy takýto článok aj o zrkadlovečke :D (tým posledným článkom som nechcela tie foťáky kritizovať, tak si to nezoberte zle).
Je to taký "starý pán", už má svoj vek. Dá sa s ním fotiť, len treba dokúpiť film. Je to ozaj schopná mašinka, ale i dosť ťažká. V takej zoo by mi asi upadli ruky, je takmer celý kovový..:D

Hneď som si ho musela odfotiť, milujem tie starožitné typy foťákov...ten vzhľad ma fascinuje.




Krása fotenia

10. května 2012 v 19:30 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Spočíva v človeku alebo vo fotoaparáte?

Myslím, že je to jednoznačné. Foťák urobí fotku, človek jej dá dušu. Znie to trochu zvláštne, ale tak to vnímam. Tá mašinka, ktorá vám pomáha zachytiť krásu (podľa toho, čo fotíte) okolia, je stále len stroj. Niečo, čo samo o sebe nestojí za nič. Človek potrebuje foťák, aby urobil snímku, nie aby si tú snímku dokázal predstaviť. A to je ten rozdiel.

Mnohí fotografi si život bez svojho umelého miláčika nevedia predstaviť. Ako by preboha mohli niečo odfotiť? Nuž, bez foťáku by naozaj fotiť nemohli, ale foťák im neberie právo sa na ten obraz krásy pozerať a predstavovať si ju v rôznych podobách. Ale aby ste si nemysleli, že teraz budem ľudí, ktorí v živote foťák nedržali, považovať za fotografov. To by bolo trochu vadné, no nie? Avšak dúfam, že ste pochopili, čo som sa vám snažila vysvetliť.
Prečo si ľudia myslia, že iba so zrkadlovkou sa dajú tvoriť najkrajšie diela? Musím priznať, že som si to jednu dobu z nejakého neznámeho dôvodu myslela aj ja. Že fotograf bez zrkadlovky ani nie je fotograf. A to je tá najväčšia hlúposť, aká mne (a možno mohým ďalším) mohla v hlave vzkrsnúť.

Aj keď je pravda, že profesionálny foťák urobí zaručene dobrú snímku, i keď za tým foťákom bude stáť absolútne nechopný človek, ktorému na fotení vlastne ani nezáleží.
A čo tí, ktorí majú foťáky nižšej triedy alebo sa snažia niečo urobiť napríklad len mobilom? Myslíte, že takí vo svete fotografie nemajú čo hľadať? Chyba. Práve tí, ktorí dokážu aj s takým najobyčajnejším foťákom vyfotiť niečo, na čo sa ľudia budú pozerať dlho, majú všetku úctu. Nie prachatí majiteľia najdrahších zrkadloviek, ktorí fotia len preto, lebo nemajú už kam vrážať peniaze.

Sú ľudia, ktorí vlastnia len kompaktné fotoaparáty a aj s tým dokážu nafotiť diela hodné galérie.Sama takých poznám.
Ja tiež vlastním priemerný foťák oproti takej namakanej zrkadlovke. A vidíte - i tak ma to baví. Nie je to síce vždy taká kvalita, akú by som chcela, no i tak fotím s radosťou. Viem, že moje fotky majú plno chýb, ale aj tak ma nadšenie neopúšťa. Niekedy by som však rada skúsila niečo lepšie, občas na svojho Fujiho aj zanadávam, ale keď si neskôr prezerám niektoré fotky, čo sme spolu dokázali vytvoriť, tak ma hnev prejde.

Preto si myslím, že vnímanie fotografie je dôležitejšie ako jej samotné fotenie. Ten vnem má veľkú úlohu. Keď to vnímať nedokážete, tak tá fotka môže byť na pohľad krásna, ale vo vnútri prázdna. Ako som písala vyššie, bez duše.

Prestať fotiť len kvôli tomu, že nemáte tisícový foťák (myslené na eurá) znamená len jedno. Nie ste pravý fotograf. Totiž ten pravý to nikdy nevzdáva. Uspokojí sa s tým čo má, i keď to nie je zrovna prvotriedne. Tak nenariekajte, že ten oný má bohovskú výbavu a vy len malý foťáčik. Keď sa naučíte odhaľovať krásy fotografie, tak ani zrkadlovka vám nebude treba (:

A už naozaj posledná vec k tejto téme. Keď som si prezerala blogy rôznych nadaných ľudí, ktorí majú ambície byť kľudne aj profi fotografom, všimla som si jednu vec. Väčšina z nich...vlastne takmer všetci, opisujú svoj úvod do "profilu" rovnako. "Pri fotení sa ocitám v inom živote, pozerám na svet cez objektív atď atď. Zvyšok si domyslíte. Pôvodne som čosi podobné chcela aj ja dať sem, ale potom mi niečo napadlo. Keď to už majú všetci, tak prečo neísť skôr tou originálnejšou cestou?
Je však pravda, že fotenie je naozaj ako druhý svet. Svet často bezsratorsný no i so starosťami. Podľa toho, akú má fotograf náladu. Keď fotím ja, je to určite podľa nálady. Ak zrovna nemám najlešpí deň, ale i tak som skúsila fotiť, tak tá fotka nemusí byť pohľadom na osvetlenú lúku. Môžu to byť bárs aj rozbité okná. Fotenie sa odvíja od osobnosti človeka. Ak ste optimista, tak vaše fotky budú málokedy depresoidné. Ak zase pesimista, tak pri vašich fotkách sa ľudia až tak často nezasmejú. Najlepšia je stredná-zlatá cesta, ktorou idem aj ja - pesimistický optimista. Alebo inak povedané - realista. V dobrom vidím (občas) zlé a v zlom zase dobré. Vtip je v tom, že potom je už na návštevníkovi (čitateľovi) ako si tú fotku preberie. Vy to môžte myslieť tak, a ten druhý to pochopí celkom inak. Preto ma tak zaujímajú názory iných. A preto mi ich tak neradi píšete :D

Skúste sa zahľadieť sami do seba a porozmýšlať, o čom sú vaše diela. Či už fotografické, literárne alebo iné. Či aspoň zpolovice odrážajú vašu osobnosť.

Nuž tak toto bolo vyčeprávajúce. Uvedomujem si, že neviem písať tak ako istí ľudia...a práve na blogu je toľko nádejných pisateľov...ach tá túžba zapadnúť aspoň ako amatér :D Samozrejme, tento článok nie je o dĺžke, ale o obsahu.

No teraz som už zvedavá na vaše názory či už k obsahu článku alebo rovno k téme.

SinArt Photography aj na Facebooku!

9. května 2012 v 21:36 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
S kamoškou sme si jedného dňa...(hmm už ani neviem kedy to bolo) založili tzv. fanpage stránky na facebooku.

Takže budem sa tešiť na nových (aj starých) návštevníkov a Vaše komentáre (v kľude sa rozpisujte na 3 riadky, vždy to poteší aj keby to bola kritika).
Prosím ale, aby ste v tomto ohľade facebook neodcudzovali. Myslím, že takáto stránka je konečne niečo zmysluplné narozdiel od istých...ehm...vecí.

Zatiaľ tam je minimum fotiek, ale stránka sa ešte len rozbieha. Ale je mi trochu ľúto tej kvality, fb má v tomto dosť múch, ktoré drahý administrátor nevychytal :D


Neskôr si vytvorím vlastný "odkaz" toto je len narýchlo..hadám bude aj krajší :D

Black & White

6. května 2012 v 14:04 | Sinai |  Krásy prírody
Asi to na vás bude pôsobiť deprimujúco, ale mne sa to i napriek tomu dosť páči. Jedna z mojich podarenejších fotografií (:


Nočné fotopokusy

4. května 2012 v 21:21 | Sinai |  Ostatné
Takto biedne to dopadne, keď nemáte zrkadlovku a statív. Ale tak, za pokus nič nedáte...maximálne dostanete vynadané, že sa na fotky nedá pozerať kvôli hroznému šumu :D

Moja obľúbená z tejto "nočnej série". Vyzerá to takmer až fantasy a pritom je to zase celkom obyčajné miesto (:

Bojíte sa tmy...?



Nečakané udalosti

2. května 2012 v 21:13 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Toto bude viac-menej informačný článok o udalostiach za posledných pár dní.

Začala by som asi návštevou chaty. Tam som si to užila, počasie nám vyšlo. Najhoršia však za celý pobyt bola cesta naspäť. Musela som ísť sama vlakom 2,5 hodiny domov. Chápete, ja už sama toho nenahovorím veľa, ale tam so mnou už absolútne nikto nebol, takže som ani len slovka neprehovorila :D Okrem toho tam bola nuda a pchalo sa tam dosť ľudí. Kriste, ja tak neznášam, keď sa nejakí ľudia hemžia okolo mňa v takom množstve! Vedľa mňa, predo mnou...ešteže som sedela pri okne, inak by som bola asi ušla preč :D

Avšak z výletu som si odniesla aj isté poklady. teda pre mňa majú obrovskú hodnotu. Prvá vec - starý kinofilmový fotoaparát...je vlastne dedov, ale ležal na dne skrine, takže mi ho nechal. Je ozaj pekný, strašne sa mi páči jeho štýl. nabudúce sem pridám jeho fotky, lebo na internete ho už asi nenájdem :D
Druhý poklad bola kniha. Resp. veľa kníh. Historória. Osobne ma dejepis až tak nefascinuje (na hodinách poväčšine skoro zaspávam), ale isté obdobie, presnejšie obdobie dvoh najvýznamnejších vojen v dejinách ľudstva. Tie som vám odfotila.

Jednu som v knižnici našla dokonca z Osvienčimu. Pamätáte si na moje dva články, kde boli fotky? Tak týka sa to presne toho. Písal to jeden Poliak, ktorý sa odtiaľ vrátil živý. Ešte som to nezačala čítať, lebo mám ešte jednu (oproti tomuto dosť suchú) knihu rozčítanú.

Zobrala som si Dejiny Československa (je to pôvodne ocinova učebnica, ale budiš :D) a ďalej:
-Úteky z Osvienčimu
-Hitlerovi žoldnieri (to zas budem študovať v češtine)
-Boje za frontom
-Pred vojnou

Neviem ako u vás, ale toto je istá časť dejín, ktorá mi príde nepriehliadnuteľná. A navyše som mohla osobne vidieť miesto, spomínaný Osvienčim. A verte mi, teda tí čo tam neboli - ani taká exkurzia nie je len prechádzka ružovou záhradou. ja sama som mala čo robiť, aby sa vo mne nejak neprejavili emócie, lebo tie dostali strašne zabrať.

Akiste sa aj čudujete, že som si pobrala toľko kníh. Nuž, prezradím vám tajomstvo. Čítanie je po fotení moja druhá obľúbená činnosť (:


Ešte by som rada čosi spomenula ohľadom školy. Neviem, po dlhom čase mám pocit, že môžem byť na seba aspoň trochu hrdá (to sa stáva raz za uhorský rok). Keďže mojím obľúbeným predmetom je stále slovenčina, tak by som sa niečím rada pochválila. Možno ste už pri článkoch zistili, že jazyk mi problém nerobí. Boli tu aj dáke pokusy stvoriť "hlbšie umelecké diela", ale nie vždy to vyšlo :D A keď už som pri tom, tak vám spomeniem aj pre mńa menší trapas. Moja mama si nejak záhadne prečítala jeden článok. Viete, do akých rozpakov ma dostala? Sakra, to mi ešte chýbalo, aby mi rodičia začali liezť na blog :D Ona teda čítala jeden článok...tuším som tam splietala čosi o priateľstve a o tom, akí sú všetci kamaráti hajzli a tak. Dojde za mnou so slovami "Krásne píšeš, máš talent". Mňa skoro šľak trafil. Už nikdy viac! :D Okrem toho, že mi na blog nemá čo liezť, ešte aj vraví niečo, čo nie je pravda. Ja neviem zosmoliť ani jednorázovú poviedku, nieto ešte spísať knihu :D
Dnes sa u mňa asi stavilo šťastie. naša triedna, slovenčinárka, dosť prísna ženská, nám dnes rozdávala písomné práce zo slohu. Mali sme na hodine písať úvahu na tému "Aká má byť rodina". Ja som dnes len tak tŕpla, mala som za to, že som to pokašľala, že som sa vyjadrovala vo frázach (to ju na mnohých hrozne štvalo) a podobne. Ale aké bolo moje prekvapenie, keď sa prelistovala až ku mojej práci...toľko chvály som od jednej učiteľky ešte nedostala. Vraj to bolo pravopisne bezchybné a obsahovo som to podľa nej napísala krásne. Dokonca som jej musela chtiac-nechtiac dovoliť, aby z toho citovala. Moc sa mi to nepáčilo, zaručene som bola v tej chvíľi červená jak paprika :D A potom jeden spolužiak, s ktorým sa poriadne ani nebavím, skonštatoval, že to bolo jak na maturite. Nepocohpiteľná vec pre mňa. Proste dnešný deň bol pre mňa skutočne významný (:
Dokonca sa moje nepríjemné drzé zákerné JA stiahlo a teraz v pohode vychádzam aj so sestrou. Je to neuveriteľné...myslím, že to má za následky úspech v škole. Pretože tá vec s tým slohom bola dosť prekvapujúca, absolútne som to nečakala. Konečne som si v niečom istá - existuje aspoň jeden predmet, pri ktorom môžem úprimne tvrdiť, že ma naozaj zaujíma. Toť môj jazyk materinský, drahá slovenčina (:

Akurát som zistila, že ma prijali do Autorského klubu. Neviem teraz, či sa mám tešiť alebo čo :D Sakra, po roku čakania som tam :D