Červen 2012

Všade dobre, v prírode najlepšie

30. června 2012 v 19:47 | Sinai |  Krásy prírody
Dobre, tak nie vždy by som bola radšej v prírode ako v pohodlí domova, ale keďže ide zas o fotky..:D

Nuž tak teraz som na chate, presnejšie v krčme (ako minulé leto) a už som stihla aj veľa nafotiť. Lenže mohla som si zabudnúť kábel od foťáku? Heh, tom usa vraví šikovnosť. Tak vám sem hodím aspoň nejaké strašie fotky z prírody.
A čo vy, ako prázdninujete? Ja som napríklad dnes prvýkrát za toto leto strčila nohu do jazera. A voda? Skvelá. V pohodičke si môžte zaplávať, jediné, čo môže prekážať je skutočnosť, že nevidíte pod vodu, pretože je dosť kalná. Ale aj tak to miesto milujem :D
Koľko sa nájde takých, ktorým to teplo už lezie na mozog? Mne strašne, nemôžem byť na tom slnku dlho bez kontaktu s vodou :D Sranda je, že neznášam hnusné zimy, pri ktorých vám nestačia ani tri svetre a taktiež neznášam extrémne horúčavy pri ktorých sa porád roztápate. Ja som náklonná k jari a jeseni, tzv. prechodným obdobiam. A keďže mám na jeseň narodky, o to viac ju mám rada. Ale na kžadom období sa mi páči jnajmä jedna vec - práve príroda. Tá je krásna vždy (:

Fotila som to mobilom, na ten som kábel mala, heh. To žlté je už prakticky môj surf. Pôvodne využívaný na normálne surfovanie s plachtou, no teraz sa na ňom len prevážam po našej priehrade. A najviac vtipné je, keď po vás začnú rybári pokrikovať, že im ťaháte silóny :D No inak som sa už stihla dobre pripiecť (ono nie je sranda len tak ležať na doske mokrý od vody a "sušiť sa" pretože to v opačnom význame znamená pripáliť sa :D)


Ostatné fotky pod perexom..čiže asi pre tých, ktorým sa toto nechce čítať a radšej napíšu "pekné fotky" iba pri zbežnom pohľade.

Deväť rokov za mnou

28. června 2012 v 22:19 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Tak, je to tu. Dnes sme nadobro dali zbohom základnej škole. Po deviatich rokoch niečo staré končí a niečo nové začína.
Mali sme aj rozlúčku, kde sa predniesol pekný príhovor a dokonca nás učitelia donútili spievať niečo ako maturantskú hymnu Gaudeamus Igitur - Radujme sa, pokiaľ sme mladí.

Ako sa teraz cítim?
Samozrejme, že je mi trochu smutno. Pri spomienkach na všetky naše školské akcie, výlety a pekné chvíle s tými fajn (a niekedy naozaj aj menej fajn) ľuďmi.Ja som mala možnosť poznať dvakrát toľko ľudí preto, lebo som štyri roky bola v jednej triede a od druhého stupňa od nás odišlo najviac detí na gymple a tak nás predelili do zvyšných dvoch. Čiže chvíľu s tými, neskôr s inými..naozaj som spoznala dosť veľa ľudí. A mnoho som sa naučila. Základná škola každému dá niečo, o tom niet pochýb. A je toho viac ako len vedomosti či kamarátov. Je to aj správanie a zodpovednosť. Ja netrpím nejakou chorobnou samochválnou vlastnosťou, prváe naopak. Lenže nedá mi to teraz trochu zmeniť..myslím si totiž, že ja som sa za tie roky strašne zmenila. Už nikto z nás nie je tým malým dieťaťom, ktoré starosti nepoznalo a užívalo si každú jednú chvíľu s kamarátmi. Bez faloše. Len s jemnými detskými klamstvami, občasným podpichovačkám. Ale vždy sme boli deti. teraz by sme mali byť už celkom rozumní ľudia, ktorí (ako v mojom prípade) už vedia, ktorú cestu životom si zvolia. Nerada to takto píšem, ale je naozaj tá dobrá a zlá cesta. Zlé cesty pretkávané alkoholom, fajčením, zlým správaním..nie, to nie je nič pre mňa. Ja som z väčšej časti úplne vyrovnaný človek, ktorý netúži po problémoch. Mám dosť silný put sebazáchovy a nerada robím niečo, čo by moju povesť mohlo ohroziť. Nechcem totiž aby raz na mňa niekto spomínal ako na nejakého hlupáka, ktorý už na základnej škole mal problémy s tými nie peknými vecami. Dávam si od všetkého odstup, lebo sa na tom človek neraz môže popáliť. Áno, ožrať sa jak prasce, to je vidina väčšiny mojich spolužiakov..myslíte, že tam patrím aj ja? Heh, možno tak vo sne. S tým ja nič spoločné mať nechcem. Len si chcem zachovať čistú hlavu v každom prípade. A ďalšia vec - naozaj ma neláka sa znižovať na ich úroveň. Presne o tom to je. Oni si tým asi chcú dokázať svoju "vyspelosť".
Nejak moc si nefandím, ale moje správanie mi príde k tomuto veku pomerne dobré. Podľa všetkých možných školských testov a aj ľudí je viac ako jasné, že som premenlivý realista - občas trochu pesimistickejší ako sa patrí (lebo ja sa vyžívam v amatérskom posudzovaní ľudskej demencie a najmä u mladých) ale keď je okolie vyhovujúce, tak prečo nebyť bláznivým optimistom? Až na tie menšie výkyvy, ale to má každý. Myslím teda, že zo základky odchádzam v celkom dobrom stave, alkohol a podobné sračky na mne nič nezanechali (lebo dať si jeden decák vína či plechovku radlera vážne hraničí s opilstvom - ps: pivo strašne kandí a nedá sa to piť, pokiaľ nie ste na to "cvičení") a zodpovednosti som sa tiež priučila. Taktiež viem, ako treba zaobchádzať s ľuďmi. Čo pre moju budúcnosť bude dôležité. Viem pochopiť, kde sú hranice. Viem sa správať tak, ako sa odo mňa žiada a aj tak, ako sa iný správa ku mne.

Ešte vám musím čosi priznať. Neviem čím to je, ale tá rozlúčka so mnou nehla. Žeby prvé príznaku cynizmu? Mhm, to je zaujímavé, keď ste v podstate citlivá duša, a naraz máte problém vyjadriť city. Lenže keď žiadne nie sú? Ja totiž k tým ľuďom nič zvláštne necítim. Áno, mám ich celkom rada, ale tam to aj ostáva. Možno jedna osoba si zalúži to, aby som s ňou kontakt stále udržovala. Tým nemyslím facebook, ale ten priamy. Musím však pripustiť, že v každom jednom z nich som našla niečo, čo sa mi nepáčilo. Nikoho z nich preto neberiem do úvahy ako nejakého "celoživotného nerozlučného priateľa". To by som sa zas dosť okašľala. Páchne to zradou. Pokrytectvom. Je mi z toho mierne nevoľno. Keď niekomu veríte dlhú dobu a zrazu taká nečkaná rana pod pás. Jak smutné.
Preto stále tvrdím - nikomu úplne neverte, kým si dôveru neodtestujete - môže vás to raz priviesť až do záhuby. Pozrite, v dnešnej dobe sa ľudia vraždia aj kvôli väčším hlúpostiam ako toto. Tak si dávajte pozor na tú faloš...faloš, ktorá hýbe svetom!

A kam to vlastne odchádzam?
Nuž po naozaj dlhom uvažovaní, nekonečných hádkach som sa rozhodla sama. Zdravotná škola - to bude pre mňa to najlepšie. Okem toho, že voči mnohým ľuďom už prechovávam odpor, tak mi to nebráni pomáhať. A hlavne tým, ktorý o to stoja. Zvláštny bol môj pocit, keď som sa dozvedela, že z päťdesiatich detí idem na zdravotnú len ja. Možno až nepríjemný? Vlastne ani nie..viete, ja budem úprimne rada, keď sa niektorých individuií zbavím. Som rada, že budem môcť začať celkom odznova. Nikto ma nebude poznať a bude len na mne ako sa tam "zapíšem". Ale žiadne predstieračky. Človek má byť sám sebou.

Pozri, ovce!

26. června 2012 v 21:38 | Sinai |  Ostatné zvieratá


Neboj Lízi, to bude dobré..:D

Prvé fotenie so zrkadlovkou

24. června 2012 v 22:20 | Sinai |  Ostatné zvieratá
Moja skvelá kamoška mi do jednej fotosúťaže požičala svoj nový foťák, Nikon D7000. A ja som mala možnosť si to prvýkrát skúsiť naostro v ZOO BA. Fotky na takého laika (ohľadom fotenia so zrkadlovkou) boli pomerne dobré.

Prvá zrkadlovková momentka v mojom živote. Vážne som si predtým taký foťák len pozerala v obchode :D

Ospravedlňujem sa za neprítomnosť, ale momentálne som v strašnom vytržení. Prvá vec, že sa mi nepodarilo v tej súťaži nič vyhrať..ale aj tak sme sa poväčšine zhodli na tom, že to mohlo byť hnusne skorumpované, určite to nebolo o talente a kvalite. Na temer všetkých fotkách profesionálna porota "zázrakom" pehliadla otrasnú expozíciu, kompozícia tiež nebola dvakrát najlepšia..no pekne. Pre toto sa mi Canon úplne zhnusil. I keď sú to fajn foťáky, pracujú tam samí zradcovia :D

A ďalšia vec, že možno sa mi podarí zohnať si svoju prvú zrkadlovku, keďže v súťaži som neuspela. Ja som mala zálusk na Nikon D5100. No ponúkli sa aj možnosti ako D3100 či D90. No uvidíme. Držte mi palce (:

Znamenie

22. června 2012 v 13:47 | Sinai |  Ostatné
Myslím, že velice podarené "znamenie". Pretože je to výstižné (:

Páčia sa vám takéto veci? Pokiaľ z toho človek neumrie, tak je to v pohode, no nie?


Na to treba aj cit.

21. června 2012 v 22:15 | Sinai |  Krásy prírody
Otázka: Na čo ten cit treba? No predsa na fotenie (: Nie je to len v stroji, ale aj v človeku.

A po dlhom čase aj sama uznávam, že mne ten cit zrejme nechýba. Osobne sa mi moje prírodné fotky páčia, lebo nie sú také "povrchné". Milujem fotenie, prírodu a v neposlednom rade - svetlo (:





Čaro lesa na fotkách

17. června 2012 v 20:14 | Sinai |  Krásy prírody
Videli ste už niekedy niečo podobné? Samozrejme, tá voda nemala naozaj takú farbu, šlo len o odraz..ale myslím, že veĺmi krásny odraz (:

(K tomuto miestu sa mi spája aj krátka historka - Keď sme šli kamoškou okolo toho a ja som znenazdajky vytiahla foťák, tak sa pri mne zastavili nejakí Angličania a pýtali sa, že čo to tam fotím :D No, koníky predsa!)

Budiš voda! A bola voda..:D A popri vode prechádzal jeden človek s foťákom..budiš fotka! :D

Ďalšia z mojich lesných cestičiek..


Otrava čiernou mrkvou

16. června 2012 v 22:34 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Už sa nám, školákom, blíži koniec. Ale aký koniec? Škola. Ľudia. Nervy.
Neviem jak vy, ale u mňa sú hlavné body tie dva posledné.

Čím je to bližšie, tým menej sa teším. Divné pocity. Predsa základku vychodíte iba raz. Tie divné pocity pramenia asi z toho, že mám obavy, čo bude potom. Čo bude, keď všetci odídu, a vlastne začnú niečo ako nový život? Prvé dojmy mňa ako deviataka boli také, že: "Konečne vypadnem." Ale teraz? Už mi z toho celého chaosu jemne drbe. Ja už ani neviem, čo si mám myslieť. Preto už radšej...nemyslím.
A to je, žiaľ, doslovné. Za celý čas, čo ako cvičený papagáj sa vraciam stále na to isté miesto, som si nikdy nedovolila takto školu flákať. Viete, pre deviatakov je polročné vysvedčenie najdôležitejšie. A ešte to, aby na konci roka nemal samé gule, lebo by si musel dať reštart celého ročníka. Ja som na polroka vydala všetky svoje sily aby som mala po niekoľkých rokoch z matiky dvojku. A úsilie sa vyplatilo. No môže vás zo začiatku odradiť tá skutočnosť, že to nebude ľahká cesta za úspechom. Vlastne, čo v živote je ľahké? Proste treba sa prebiť až do samého konca. Nevzdávať to.

Toto všetko má však aj kladnú stránku. Mohla som spoznať mnohých ľudí. A možno aj dve tváre týchto ľudí.
No ale k tomuto sa bližšie vyjadrím asi v nejakom "koncoročnom článku", kde by som mohla napísať jeden (ne)zaujímavý príbeh z môjho pohľadu..

Tiež máte pocit, že prichádzate o rozum? Že sa okolo vás nachádzajú nepriaznivé podmienky?

Viete, čo je náznakom už ozajstného magorizmu? Keď sa mne nechce fotiť (to je už čo povedať, lebo dokážem fotiť aj kraviny). Ďalej..keď nemám náladu ísť sa trochu odreagovať na večer ku kamoške pri posedení nad dobrým filmom..
A jedna vec, ktorá to úplne zakopáva - keď sa začnem smiať nad pesničkami niektorých skupín (no budiš keby to bol niekto divný) ale mňa naposledy rozosmiala jedna pesnička od skupiny Sabaton. Chápete to? Pesnička, ktorou chcú vyjadriť hrôzy minulosti a ja si to ani neuvedomím, len sa smejem..

Alebo je toto všetko len kríza umelca? Jak vtipné pomenovanie. A vidíte, už som si udelila aj titul :D
Napriek tomuto si stále dovolím tvrdiť, že poslednú hanicu blázna som ešte neprekročila.

PS: Dávajte si pozor na otravu čiernou mrkvou.

Starý poklad

12. června 2012 v 20:00 | Sinai |  Ostatné
Niekto si ako z rozprávky predstaví pod týmto názvom starú truhlicu..
No ja vám ukážem, že pokladom môže byť aj niečo iné (:

Tiež máte radi ten špecifický zápach kníh? Najlepšie takých starších, tie nové už nestoja za nič..:D






Pekelný layout

9. června 2012 v 14:38 | Sinai |  Objednané layouty
Naozaj tam nebude žiaden Satan, takže zachovajte pokoj. To len tie farby tak budú pôsobiť :D
Nie som veľmi zvyknutá robiť podobné layouty (asi som zástanca skôr tých prírodných), ale i tak mám pocit, že sa mi celkom darí v akejkoľvek oblasti :D Naposledy som robila layout ešte niekedy vo februári, skoro som vyšla z cviku.

Možno ste si všimli, že laye stále vyrábam, avšak nikde nie je rubrika na objednávku. Jak vtipné. Ja ho robím zväčša, keď ma o to niekto požiadá, trebárs aj napíše komentár ku článku. Keby šlo o platenú tvorbu (toho sa asi ani nedožijem :D) tak by mi bolo samozrejme jedno, s čím ten vzhľad bude. Teraz mám podmienku, že žiadne úlisné celebritky. To sa netýka spevákov, niektorých hercov a podobne.
Takže ak ste tiež nadšenec zvieracej alebo rastlinnej ríše, dobrej muziky alebo zaujímavého filmu, tak si pokojne o layout môžte napísať.

To som zas odbočila, takže naspäť k môjmu výtvoru.
Prosím, nezľaknite sa :D


Aj takto sa dá vyjadriť sklamanie

7. června 2012 v 23:12 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie

Chabý pokus o..to vlastne ani nie je báseň. Čo to potom je? Nové literárne dielo a la Sinai. Škoda, že za nič nestojí.
Budete ma musieť ospravedlniť, no najmä v noci ma chytá nejaká tvorivá nálada.
Navyše ma až neprimerane bolí koleno, takže to na nervoch a potrebe niečo zosmoliť len krásne pridáva.


Čo slovo, to klamstvo.

Čo človek, to faloš.

Kde to žijeme?
Prečo majú ľudia potrebu sa stále na niečo hrať?

Chceš veriť, no nejde to.

Chceš pravdu? Počkáš si.

Slovo úprimné počuť chceš,
smola kamarát, nič mať nebudeš.

O takých ľuďoch ti môžem rozprávať dlho,
avšak sám tušíš, to by k ničomu neviedlo.
Dnešná doba môže pôsobiť negatívne,
ty by si mal napriek tomu myslieť pozitívne.

Dá sa to?

Každá karta má dve strany.
Je na vás všetkých, čo toto čítate alebo robíte niečo celkom iné,
ktorú si nakoniec vyberiete.

Ale na jedno nezabúdajte,
v tomto svete nič príjemné nečaká,
sami si musíme určiť, kto dostane našu dôveru,
tak na to si dajte bacha!

Hnevu sa nenabažím, ale už musím končiť,
ešte dlho by vás to mohlo mučiť.
Majte sa dobre a nezúfajte,
nič totiž nie je také zlé, aby to nemohlo byť horšie.
Amen.


PS: Zo mňa básnik rozhodne nebude.

Farebná jemnosť

6. června 2012 v 22:10 | Sinai |  Krásy prírody
Hodnú dobu som nepridala fotky nejakých kvetov...dnes to vynahradím aspoň jednou (:


Orange

5. června 2012 v 19:30 | Sinai |  Ostatné
Asi mi tá škola lezie na mozog, už sa mi podarilo zmazať dva články. No a čo, však aj tak začínajú ísť nejak dolu vodou. Chcem a hlavne potrebujem prázdniny!

Výstižnejší nadpis sa už ani nedal. Neviem, čo mi napadlo fotiť pomaranč "v inom stave" ako sme poväčšine zvyknutí vidieť. Ale aspoň to vyzerá exoticky :D

Dávam jej prednosť, lebo myslím, že by vás mohla zaujať najviac. Avšak musela som stmaviť to pozadie, ktoré by na tej fotke dosť vadilo. Predsa chceme, aby vynikal objekt (:




Mesiac

2. června 2012 v 21:37 | Sinai |  Ostatné
Tá čierna čmuha je rozmazané ihličie, práca foťáku, nie programu (:

Pri tejto som si hľadala najlepšiu kompozíciu (: