Říjen 2012


Layout po sto rokoch

28. října 2012 v 20:56 | Sinai |  Objednané layouty
No dobre, je to len pár mesiacov :-D
Layout je znova pre Vev. Možno ste si všimli, že vzhľady oficiálne nevyrábam, avšak robím výnimky.

Takže ak by mal niekto záujem a myslí si, že mi stojí za tú námahu, (tiež nebudem robiť lay niekomu, kto ho mieni mať na blogu týždeň) tak môže skúsiť šťastie a napísať mi na mail Sinart.blog.cz@gmail.com

Kto má teda chuť, môže skritzovať moje grafické počíňanie si...beztak to nejak zanedbávam. Možno by sa dala o tom napísať slušná esej, ako sa zabúdam vyjadrovať, tvoriť zaujímavé veci a fotiť originálne. Za to môže premnoženie sa rôznych individuí a ich "kvalitnej" tvorby na blogu. To už človek nemyslí na nič iné. Pche.
[ N á h ľ a d l a y o u t u ]

10 spôsobov ako nahnevať fotografa

28. října 2012 v 10:37 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Upozornenie: Skúšajte len na vlastné riziko.
  1. Keď zrovna nefotí, nenápadne mu zoberte foťák a schovajte ho
  2. Ak vám chce urobiť portrét, pózujte normálne až do chvíle, kým vám neukáže fotky - potom každú skritizujte a nechajte ho robiť tisíc ďalších fotiek
  3. Spýtajte sa ho, či môžte vyskúšať odolnosť jeho foťáku
  4. Pri portrétoch sa mu otočte chrbtom a a keď s tým nebude spokojný spýtajte sa: "Nie je môj zadok pre tvoj foťák dostatočne fotogenický?"
  5. Požičajte si jeho foťák a foťte dokým sa nevybije baterka
  6. Keď fotí, rozptylujte ho, dokým nezabudne, čo chcel fotiť - hlavne pri momentkách
  7. Keď vás požiada, aby ste mu do foťáku dali kartu, neurobte to a povedzte mu to až na konci fotenia
  8. Ak sa vám dostane do rúk jeho foťák, tak s ním choďte na miesta ako jazero či rieka, aby ste mu zvýšili krvný tlak
  9. Zoberte objektív foťáku a čistite ho rukávom od trička
  10. Skáčte mu do záberov a vyhovárajte sa, že to bolo iba vnútorné nutkanie

Podozrivo žlté

23. října 2012 v 20:14 | Sinai |  Krásy prírody
Vraj fotím každú hovadinu. Má s tým ešte niekto problém? Vysvetlíme si to ručne stručne :) :D





Zrada, čiernobiela!


Ako vidí jeseň mobil

20. října 2012 v 12:12 | Sinai |  Krásy prírody
Tento článok obsahuje fotky len z mobilu. Myslím, že je to na niektorých aj vidno, nie je to samozrejme kvalita ako od foťáku s normálnym objektívom. Ale aj tak som pri niektorých bola celkom prekvapená, najmä farebnosťou (:

Nová prezývka - Fotograf s mobilom :D






Zabite ma

18. října 2012 v 21:56 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Čo sa zas robí? Pomaly ma chytá migréna. Je za nami jeden a pol mesiaca školy a ja už ani neviem, odkiaľ na niektoré 9 hodinové záťahy mám brať energiu. Dnes sa mi snáď po prvé stalo, že som došla domov, na "chvíľku" si sadla za komp a ku telke a potom stačilo iba zavrieť oči a človek by len spal a spal.
Ja neviem, všetko by bolo fajn, len tie hodiny v škole...je to strašne stresujúce a únavné. Keď si predstavím, že chudáci z druhého odboru v jeden deň sú v škole 10 hodín...to je viac ako normálny pracovný čas človeka preboha! Ja nechápem, čo za logiku navrhovalo rozvrh. Ale už ma to serie úprimne. Deti už ani nebudú deťmi, budú totiž ako mulice...zmysel života bude len makať a potom urmieť. Tešme sa.
Nový poznatok - myslela som, že tie stavy, keď som sa takmer bez príčiny začala hnevať, boli len základkou. Ale teraz ma už krásne vytočí aj nervózny dôchodca v MHDéčke, čo si šomre popod nos a trepe sa všade ako prvý. V prvom rade mám nervy z ľudí. Keď som ráno ospalá a sama vidím tie ksichty znudených, zívajúcich ľudí...mám chuť sa predrať davom na zastávke tak, že by všetci skončili na zemi.
Na druhej strane...keby som sa pokúsila o sebe napísať, že som v podstate optimista, kto by mi uveril? Asi málokto, všakže. Ale je to tak...ja v škole nejak nevnímam nič zlé. Byť v spoločnosti fajn ľudí, od ktorých ešte neočávate zradu. Denne sa "liečiť" smiechom na hovadinách. A potom sa nervovať z fyziky, ktorá s našou školou nemá nič spoločné. Je to ozaj ako na hojdačke, proste raz si hore, raz dole. Nikdy to nie je stále.
Viete, ako na taký zničený organizmus pomáha hudba? To je asi jediná záchrana. Sluchádka do uší, pustiť na plné gule, že keď sa vás niekto niečo spýta, vy sa len môžte robiť, že ho počúvate...
Minule sa mi stalo, že som si nechala prehrávač doma. To bolo peklo. Nikomu závislému na hudbe toto neradím skúšať. To už je potom celý deň v keli, pretože ako vraví...hudba je ako droga. Nedostaneš dennú dávku, nebudeš spokojný.

Zajtra idem na nultú kvôli praxi a asi ma porazí. Už som dnes len tak mimochodom nadhodila pri spolužiačkách, ktorým odpadla anatómia: nechcete ma zabiť? Hocikto...

Dnešná nemčina - Ich schlafe gern. Kupodivu asi najkrajšie nemecké slovo..krajšie ako Scheiße (:

Zelenooká

17. října 2012 v 20:55 | Sinai |  Ostatné zvieratá
Mňau.


Dobré ráno

14. října 2012 v 10:40 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie
Nie, nevstávala som o pol jedenástej, prakticky som vstala už o ôsmej ale zase som zaspala na hodinu :D

Dnešné raňajky mi napadli po praxi v škole. Robili sme tam čosi podobné, akurát môj výtvor neobsahoval cukor, lebo to si už rovno môžte dať na raňajky čokoládu.
Schytala to celá rodina, mamke chutilo, ocino radšej zdrhol preč (:D) ale aj tak ho porcia čaká. Povinne!
(To je tak, keď sa im ich potomok dá na taký -zdravý- odbor :D)

Zdravá strava na ráno by mohla vyzerať teda aj takto. Bon appetit!

Jednoduchosť

10. října 2012 v 21:50 | Sinai |  Krásy prírody
Už ma tie čudesné výkyvy šumu začínajú štvať, však ja by som mala fotiť jedine na priamom slnku, ale aj to v tieni. Katastrofická dvojica Šum & Prepal chce pokaziť všetko čo sa dá.





Zmena je život

8. října 2012 v 20:04 | Sinai |  Čo mi slina na jazyk prinesie

Historicky prvý článok v tejto rubrike po cca mesiaci.

Prečo? Preto, lebo už mi ubieha pomaly aj druhý mesiac školy. Jeden by neveril, koľko sa toho mohlo zmeniť za celkom krátku dobu. Už nie ten splašený prvák, ktorý nervózne postával pred budovou školy a rozmýšľal, či tam naozaj patrí. Teraz došiel k záveru, že inej cesty niet. Mám v tom jasno. Aj keby bola druhá možnosť, nemenila by som. Bude to ťažké. Bude toho veľa. Ja to viem. Ale idem si za svojím, pretože na tú školu som šla dobrovoľne. Mohla som si vybrať. Mohlo to byť bilingválne gymnázium, kam by šla väčšina ľudí. Tak prečo zdravotná? Že by som mala rada lekárov, to ani nie. Krv a podobné pekné veci už vonkoncom. Možno ide o to, že by som rada istým osobám ukázala, že nie som len ten lajdák, za koho ma väčšinou mali. Lajdák, ktorý nič nechápe, nič nevie, nechce sa učiť...to sa pomaly stáva minulosťou. Už je dlhšie preč doba, kedy som musela vnímať nie dvakrát najpríjemnejšie poznámky zo strany jedného rodinného príslušnika. Viac nekomentujem. Hlavne tomu jednomu človeku chcem dokázať, že ja na to mám. Dokážem sa k veciam nestavať povrchne, ako to bolo na základke. Tam mi to najmä posledné roky už bolo už viacmenej jedno. I keď musím poznamenať, že fyzika mi bude najskôr ukradnutá do konca života a to bez srandy.
Možno sa takto splnil sen mojej mamy, že chcela mať aspoň jednu z potomstva na zdravotnej škole, ale aj tak sa budem snažiť najmä kvôli sebe. V prvom rade treba V TOMTO smere myslieť na seba. Ide o budúcnosť každého jednotlivca. Je na každom, akú cestu si ďalej vyberie. Otázne je, či si vyberie správne. A to sa, žiaľ, niektorí dozvedia až po nejakom roku na škole. Vtedy je už neskoro.
Nie je to šialené, že chcú od deciek, aby sa v 14-15 rokoch rozhodovali, akým smerom sa raz poberú? Preto väčšina ide na gymnázia...nevedia sa rozhodnúť, čo ďalej. Tí, ktorí si to namiera na odborné, väčščinou už majú jasno, čo by raz mohli robiť. Aspoň drvivá väčšina.
Priznám sa, že z času na čas aj ja občas váham. Hlavne, keď v škole pritvrdieva. Nie je to zrovna najľahšie, vraj do druháku sa žiaci pekne vytriedia. Tí, čo to nezvládajú, ľudovo povedané, balia kufre a môžu ťahať preč. A toho sa akurát bojím. Zvládnem to? A čo maturita? Stále nám ju niekto na hodinách rád pripomenie. Áno, však prečo trošku nedemotivovať žiakov hneď na začiatku... Jediné, čo je záchranou, že tam nebude matematika. Úspešne som sa vyhla najväčšej hrozbe. Faktom však zostáva, že máme odborné predmety. Už si pomaly začínam uvedomovať, že nie som žiaden hlupák. Vždy som si myslela, že triedni šprti sú bezkonkurenční ale...je to len o bifľovaní. Čo takto mať rozum, s ktorým vám stačí sa len učiť, nie robiť zo seba nabifľené kockaté hlavy? Lepšie je učivo pochopiť, ako sa ho drtiť od slova do slova.Tomu sa vraví...prirodzená inteligencia. A tá zrejme mnohým šprtíkom chýba. *Výsmešný úškrn*
Možno sa ešte dokopem k nejakému podobnému výlevu, nech sa "pochválim" s jedným zaujímavým maturitným predmetom príznačným len pre našu školu.

Uznávam, som psychopat čo si napriek ponižovaniu vo forme označení lajdáka a neschopáka vybral zákerne ťažkú školu. Možno raz niekomu ukáže, že bola chyba s tým začínať. Verte či nie, moje sebavedomie je na tom stále dosť biedne. I keď to tak asi nevyzerá.
Profáci vravia, že sme aj na ťažšej úrovni ako gymnazisti. Dobré vedieť.

Bojnický zámok po druhé

7. října 2012 v 21:09 | Sinai |  Architektúra
Prvýkrát čo som dokázala predýchať nežiadúcich ľudí na svojej fotografii :D

Moja obľúbená, strašne mi pripomína Rokfort z HP :D



Až naprší a (ne)uschne

6. října 2012 v 17:52 | Sinai |  Krásy prírody
Môžem odprisahať, že to "oranžové svietiace čosi" na fotke je originál tvorba foťáku a slnka.
Nie photoshopu :D






Trávy a listy

4. října 2012 v 20:11 | Sinai |  Krásy prírody
Suchý nadpis, za vinu dávajte deviatim hodinám v škole :D

Popri škole už akosi nemám nervy na nejaké podrobnejšie opisy, tak vás "zabavím" aspoň fotkami :D Ale už máme štvrtok, zajtra piatok, tešme sa, ja prežijem prax a možno sa dokopem k mesačnému zhrnutiu za september. Všimla som si, že tento blog je už asi venovaný vyložene fotografii s grafike.
Kam sa podeli moje šťažovacie články? :D
Asi sa zo mňa pomaly stáva optimista. Dokým sa nebudem musieť pozrieť do anatómie! Ha, smrk.






Úprava Bojnického zámku po mojom

1. října 2012 v 20:46 | Sinai |  Architektúra
Tak teraz budem očakávať velice znechutených ľudí...:D

Priznávam, že sa z času na čas rada zahrajem na "manipulátora" a robím akčné foto zmeny. Tie ja väčšinou dosť odcudzujem, ale na tejto fotke zámku mi to proste nedalo :D
Pôvodná fotka nie je až tak katastrofická, vzhľadom na to, že ešte stále (ne)trepezlivo čakám na nový objav foto mašinky :D