Čo mi slina na jazyk prinesie

Naslúchať operencom o štvrtej ráno

9. března 2013 v 15:12 | Sinai
Článok pôvodne písaný naozaj v túto skorú (neskorú?) dobu. Jednoducho som šla vpustiť do izby trochu čerstvého vzduchu (úplne bežné natáčať prakticky od večera do rána ptáčky z okna) a čo nepočujem...ulicou sa len tak ozýva vtáčí štebot. Tým, ako sú postavené domy, nevzniká ozvena, len sa zosilní pôvodný zvuk. Takže konečne niečo milé na dobrú noc namiesto jedného chuja, čo potrebuje celej ulici ukázať, že ten jeho mrňavý podnik je najlepší.

Skúste si proste v nejakú dobrý okamih sadnúť k oknu a pokúsiť sa vnímať tie malé spevavé tvory. Potom budete ochotní aspoň chvíľu mrznúť (teda skôr tí, ktorí nefrčia na Rytmus a spol. - vyššie uvedený ch. ho tiež nechce vyškrtnúť z playlistu)


Kvalita obrazu nulová, ale aspoň zvuk vyšiel. Jediné šťastie, že ten mobil nevyletel z okna. (:

Rise Against as vegetarians

14. prosince 2012 v 20:09 | Sinai
Byť či nebyť vegetarián?
Otázka dosť zaužívaná v dnešnej dobe. Čím ďalej, tým viac ľudí sa vzdáva mäsa. Čo to vlastne znamená?

(Článok súvisiaci so stravovaním a trochu s ekológiou)

http://www.peta2.com/wp-content/uploads/2011/08/rise_against_ad.jpg

Existujú v podstate základné dva druhy vegetariánstva. To "pravé" a to, ktoré vlastne kazí to klasické - zdravé - vegetiaránstvo. A to je potreba schudnúť nejedením mäsa a kupodivu aj zeleniny (väčšinou u ľudí, ktorí si chcú udržať podtavu bezmäsitou stravou, ale vegetiaránstvo to rozhodne nie je!).

Potom máme aj iné formy, ktoré by mali byť bezmäsité.
Ovo-lakto-vegetariáni nejedia mäso ani ryby, ale zvieracie produkty im problém nerobia (mlieko, vajcia).
Lakto-vegetariáni sú na tom podobne ako predchádzajúci typ, akurát nepožívajú ani vajcia.
Vegáni sú zrejme najprísnejšia forma. Nielenže vyškrtli zo svojich jedálnych lístkov všetko súvisiace s mäsom, vajcami a mliekom, nejedia ani med, nepoužívajú výrobky z kože ani vlny. Jedlo vegánov pozostáva výlučne z rastlinnej stravy. Tí odmietajú dokonca prípravu zelenej stravy varením, dusením a pečením.
Tento posledný typ sa dokonca považuje za najnebezpečnejší. Sú zo všetkých najnáchylnejší na rôzne ochorenia, absenciou minerálnych látok ako železo, zinok, jód alebo B-vitamíny. A to pravé obsahuje mäso a ryby.

Ak by ste chceli ísť týmto životným štýlom, musíte si to vážne premyslieť. Ja sama študujem odbor, ktorý by nám mal pomôcť zabezpečiť (zastaviť vývoj, pri nižších štádiach možno aj vyliečiť) ochorenia spôsobené najčastejšie zlou stravou. Takže je dobré si urobiť prehľad rastlinných produktov, ktoré by aspoň čiastočne mohli nahradiť najdôležitejšie zložky mäsa. Avšak to je vec, ktorá je z toho najťažšia.

Sama by som sa po dlhom zvážení chcela dať na vegetariánstvo. Videla som prednedávno dokument, v ktorom boli zverejnené nemilé fakty. Strach až hrôza. Polovica z vás ani netuší, ako sa vlastne to mäso dostalo do vašich chladničiek. Nie je to len tak, že sa nejaké zviera zabije a potom naporcuje. Zabúda sa, v akých podminkach to zviera žije. je viac ako smutné, že vyspelé krajiny ako Francúzsko a mnoho ďaľších nepovažujú za potrebné uľahčiť zvieratám život pred ich popravou. Nie, im je to úplne jedno. Sú to predsa len potraviny, nič viac. Lenže oni sú základ ľudského bytia. A preto sa k nim ako našej budúcej strave správame ako k najspodnejšej vrstve..akoby ani nič neznamenali.
Môj odbor ma však "núti" k zdravej strave. A tam sa zahŕňa aj to nešťastné mäso. Môj názor na túto vec? Osobne by som nešla do takých extrémov, ako vegánstvo. Je totiž pravdepodobné, že s tým skončíte v nemocnici ako úplne oslabený človek...možno na hranici smrti. Je však iné, keď sa s tým začne od vývoja dieťaťa. Tam však netreba riskovať, že malé dieťa budete musieť nechať na infúziách. Pri vývoji do dospelosti by sa táto zložka asi nemala vynechávať. Ja som taký medzičlánok...nejem často mäso, a keď už, tak v malom množstve. Ak máte problém s imunitou, rozhodne vám neodporúčam vzdávať sa tohto produktu. Mohli by ste o imunitu prísť takmer úplne.

Ale kto zo "všežravcov" by si chcel odoprieť chutné stejky či pečené kurča, že? Myslím, že zo všetkým by sa dalo po čase vyrovnať. Predstavte si alergiu na mäso...nič iné by vám ani nezostávalo.
Pri zostavovaní jedálneho lístka treba uvažovať triezvo, čo vám prospeje a čo nie, a nereagovať len emotívne a vyčiarknuť všetko "mäsové".
Ak vám ide o zdravie, potom vám iste viac prospeje príležitostné jedlo z ryby alebo chudého mäsa než pravidelná konzumácia nejakých opekaných zemiakov (ktoré dokonca majú zastúpenie v liečebnej výžive).

Preto odporúčam začať s výraznejším obmedzovaním mäsa až po závršenia dospelosti. Je tam najmenšia pravdepodobnosť, že by s vývojom mohli nastať problémy, lebo tam to už viac-menej končí.

Inšpirácia k tomuto článku - jedna pesnička obľúbenej skupiny.

http://www.peta2.com/wp-content/uploads/2011/08/800-riseAgainst-atbhAd.jpg

Skupina Rise Against pozostáva z členov, ktorí podporujú Organizáciu za práva zvierat Peta. Sú zároveň aj vegetiariáni. To, že čím ďalej, tým viac ľudí prechádza na tento životný štýl ma ani tak neprekvapuje. To mi je vlastne celkom jedno, pokiaľ sa niekto nenapcháva mäsom pravidelne. Okrem iného, všetkého vela škodí, všakže (: Zaujala ma aj tá spoločnosť Peta. Je to asi podobné ako naša Sloboda zvierat, len v Amerike. No som rada, že aj Američania dokážu uvažovať aj ako ľudia (kam však zaisto nespadajú pracovníci McDonaldu).
Neviem jak vy, ale podľa mňa je mekáč najviac rozšírené a legálne zlo. Keby ste len tušili, čo také hambáče naozaj obsahujú...možno tomu venujem budúci článok.

Nižšie som pridala video, v ktorom RA poukazuje na nepriaznivé podmienky dnešnej doby. Výruby lesov, odchyt divých zvierat - pytliactvo apod. Na konci hlavný spevák Tim povie "Každá akcia má reakciu. Máme jednu planétu, jednu šancu." Ničíme si svoju Zem sami. Nikto iný, len človek. V tomto má pravdu. A nikto s tým nič nerobí...a keď chce, aj tak je to zbytočné. Bojíme sa ozvať, keď sa nám niečo nepáči. Strach práve z tej reakcie na našu "akciu"?


Naozaj v budúcich dňoch nepôjde o taký hlúpy koniec sveta, aký predvídajú "jasnovidci". Ide o to, že príroda nič nerobí, tie pohromy, čo sú vo svete, sú len odpoveďou neprimeranému ničeniu všetkého živého pod rukou človeka.

Fotiť či písať?

10. prosince 2012 v 20:22 | Sinai
Táto otázka ma mätie už od tej doby, čo som v AK. Je faktom, že predtým bol tento blog aj o fotení, tvorbe layoutov (a to hovorím o veľkovýrobe!) a aj písaní. Vtedy to tu bolo viac uzavreté, chodili sem poväčšine len stáli návštevníci (ktorí sa sem vrátia aj teraz) a sem-tam nejaké tie...hm individuá.
Ide o to, že fotografie nie sú zrovna najlepší spôsob, ako donútiť čitateľa blogu sa vyjadriť obšírnejšie ako na jednu stručnú vetu. A viete...chváliť fotky asi omrzí každého, ak teda nebudú také zlé, že by si pýtali kritiku. Ja som sa to vlastne snažila všeomožne zľahčiť, normálnym článkom som sa už takmer dokonale vyhla. Prečo? Lebo je ľahšie si pozrieť pár fotiek a skonštatovať, či sú alebo nie sú dobré. Lenže dostala som sa do bodu, keď som sa dozvedela, že samotné fotografie už o človeku moc nehovoria. Netvrdím, že ak má niekto na blogu každý deň opísaný svoj harmonogram, že je to zrovna najzáživnejšie čítanie...
Len si myslím, že to chce zmenu. Fotografické blogy nemusia byť vyložene o fotografiách, tak ako denníkové blogy nemusia obsahovať len text. Malo by sa to meniť. Človek je tvor zručný, nie? Nepokúšajte sa mi nahovoriť, že človek dokáže vyložene len jednu vec, s ktorou sa môže podeliť s ostatným svetom. Niekto vie lepšie písať, iný môže byť hotový maliar. Niekto môže byť všetko v jednej osobe. Avšak venovať blog len jednej činnosti, bez akejkoľvek zmeny, je už niekedy stereotypné. A vlastne, kto to tak robí? Predstavte si teda fotoblog, kde nenájdete ani kúsok textu, maximálne tak informácie o danej fotovýbave. Ani len malý komentár autora. To by bolo asi celkom divné, nie? Akoby si sám nemal čo k tým fotkám povedať...akoby to vlastne nič neznamenalo.
Prečo teda nepíšem tak, ako kedysi? Hmm, asi blbý pocit? Úprimne, na začiatku som si myslela, že keď sa to tu začalo rozdeľovať na fotoblogy, grafické blogy apod., že ste to museli vyhradiť len na ten jeden určitý "odbor". Samozrejme, že časom som vyšla z tejto mylnej informácie, ale mala som pocit, že ľuďom články plné fotiek a minimálneho textu vyhovujú. Kde je pravda? Na túto vec sa ťažko pozerá objektívne, keď ste v úlohe "majiteľa". No niekedy stačí vnímať tie komentáre. Nejde ani tak o dĺžku, ako o obsah. Je rozdiel, keď tam vidíte pochvalné slovo (čo každého tvorcu teší) alebo aj nejaký rozbor čitateľových pocitov.

Otázka pre náhodných okoloidúcich: Myslíte si, že fotografia je len o povrchovom vnímaní nejakého obrázka alebo môže siahnuť aj na city čitateľa?

Čosi si začínam uvedomovať aj o tomto blogu. Stále len to isté, veľmi zriedkavá zmena (ani nepamätám, kedy naposledy). Možno môj foto-stereotyp niektorých odrádza. Mám pocit, že aj mňa samotnú, lebo sú chvíle, kedy by ste mali čo povedať, ale neurobíte to, len kvôli tomu, že nemáte predstavu o reakciách...
Ale ktovie, či by to tak nedopadlo aj s písanou formou?

Nenamáhajte sa, aj tak to bude zbytočné

2. listopadu 2012 v 19:45 | Sinai
Z vlastnej dobrej vôle som sa chcela prihlásiť na tvorbu toho designu pre srdce blogu. Trochu si precvičiť trochu iný štýl tvorenia. Avšak niečo sa pokazilo pri pozeraní si môjho aktuálneho designu, ktorý bol hodnotený ako nezaujímavý. Celkom ma to prekvapilo, pretože sa v poslednom čase stretávam s jednoduchšími vzhľadmi, nie nejakými preplácanými.
Okej, viem, že moja tvorba nie je ako od profíka. Avšak grafike sa venujem už pár rokov a práca s ňou mi veľké problémy nerobí. Na tvorbu proste musíte mať čas a fantáziu. V tomto smere si za poslednú dobu moc nefandím, keďže už nemám zďaleka toľko času ako na základke. Pamätám si, keď som designy robila na objednávky vo veľkom a takmer každý deň som mala prácu. Preto sa teraz môj výkon o niečo zhoršil, ja si to uvedomujem. To však neznamená, že je to stála situácia. Toto je totiž odbor, ktorý sa stále a rýchlo posúva smerom dopredu a ani najlepší grafik nemá šancu ovládať všetko.
Nie som zástanca až takej smutnej jednoduchosti, keď to výsledné dielo nemá proste toho ducha. Taktiež vrcholne neznášam je, keď sa niekto hrá na bohovského grafika, narve si do designu tisíc obrázkov, polovicu ureže ako sa mu páči, napláca tam nejaké posťahované brushíky, použije buď nudné farby, ktoré nikoho nezaujmú (hahá môj prípad čo? so boring) alebo naopak nechal blog reflexovať.

Spýtam sa takto. Ako by ste dokázali urobiť zaujímavý design, keď sa vám odoprie všetka cudzia tvorba ako fotografie či brushe? Možno je v tomto smere môj design o ničom, pretože nemusím sťahovať od druhých každú maličkosť. Je chudák proste v niečom originálny a to ľudí nebaví. (:
Môj design by stejně neuspěl, tak na čo sa budem namáhať. Je to len podradná grafika jedného amatéra, ktorý vidí krásu aj v jednoduchosti. Ďakujem za uznanie, aspoň viem, že vo svojej tvorbe budem pokračovať, aj keby sa všetci posr***.
A ešte dotaz: Dvere tvorby na tomto blogu sú otvorené každému, KTO O TO STOJÍ.

10 spôsobov ako nahnevať fotografa

28. října 2012 v 10:37 | Sinai
Upozornenie: Skúšajte len na vlastné riziko.
  1. Keď zrovna nefotí, nenápadne mu zoberte foťák a schovajte ho
  2. Ak vám chce urobiť portrét, pózujte normálne až do chvíle, kým vám neukáže fotky - potom každú skritizujte a nechajte ho robiť tisíc ďalších fotiek
  3. Spýtajte sa ho, či môžte vyskúšať odolnosť jeho foťáku
  4. Pri portrétoch sa mu otočte chrbtom a a keď s tým nebude spokojný spýtajte sa: "Nie je môj zadok pre tvoj foťák dostatočne fotogenický?"
  5. Požičajte si jeho foťák a foťte dokým sa nevybije baterka
  6. Keď fotí, rozptylujte ho, dokým nezabudne, čo chcel fotiť - hlavne pri momentkách
  7. Keď vás požiada, aby ste mu do foťáku dali kartu, neurobte to a povedzte mu to až na konci fotenia
  8. Ak sa vám dostane do rúk jeho foťák, tak s ním choďte na miesta ako jazero či rieka, aby ste mu zvýšili krvný tlak
  9. Zoberte objektív foťáku a čistite ho rukávom od trička
  10. Skáčte mu do záberov a vyhovárajte sa, že to bolo iba vnútorné nutkanie

Zabite ma

18. října 2012 v 21:56 | Sinai
Čo sa zas robí? Pomaly ma chytá migréna. Je za nami jeden a pol mesiaca školy a ja už ani neviem, odkiaľ na niektoré 9 hodinové záťahy mám brať energiu. Dnes sa mi snáď po prvé stalo, že som došla domov, na "chvíľku" si sadla za komp a ku telke a potom stačilo iba zavrieť oči a človek by len spal a spal.
Ja neviem, všetko by bolo fajn, len tie hodiny v škole...je to strašne stresujúce a únavné. Keď si predstavím, že chudáci z druhého odboru v jeden deň sú v škole 10 hodín...to je viac ako normálny pracovný čas človeka preboha! Ja nechápem, čo za logiku navrhovalo rozvrh. Ale už ma to serie úprimne. Deti už ani nebudú deťmi, budú totiž ako mulice...zmysel života bude len makať a potom urmieť. Tešme sa.
Nový poznatok - myslela som, že tie stavy, keď som sa takmer bez príčiny začala hnevať, boli len základkou. Ale teraz ma už krásne vytočí aj nervózny dôchodca v MHDéčke, čo si šomre popod nos a trepe sa všade ako prvý. V prvom rade mám nervy z ľudí. Keď som ráno ospalá a sama vidím tie ksichty znudených, zívajúcich ľudí...mám chuť sa predrať davom na zastávke tak, že by všetci skončili na zemi.
Na druhej strane...keby som sa pokúsila o sebe napísať, že som v podstate optimista, kto by mi uveril? Asi málokto, všakže. Ale je to tak...ja v škole nejak nevnímam nič zlé. Byť v spoločnosti fajn ľudí, od ktorých ešte neočávate zradu. Denne sa "liečiť" smiechom na hovadinách. A potom sa nervovať z fyziky, ktorá s našou školou nemá nič spoločné. Je to ozaj ako na hojdačke, proste raz si hore, raz dole. Nikdy to nie je stále.
Viete, ako na taký zničený organizmus pomáha hudba? To je asi jediná záchrana. Sluchádka do uší, pustiť na plné gule, že keď sa vás niekto niečo spýta, vy sa len môžte robiť, že ho počúvate...
Minule sa mi stalo, že som si nechala prehrávač doma. To bolo peklo. Nikomu závislému na hudbe toto neradím skúšať. To už je potom celý deň v keli, pretože ako vraví...hudba je ako droga. Nedostaneš dennú dávku, nebudeš spokojný.

Zajtra idem na nultú kvôli praxi a asi ma porazí. Už som dnes len tak mimochodom nadhodila pri spolužiačkách, ktorým odpadla anatómia: nechcete ma zabiť? Hocikto...

Dnešná nemčina - Ich schlafe gern. Kupodivu asi najkrajšie nemecké slovo..krajšie ako Scheiße (:

Dobré ráno

14. října 2012 v 10:40 | Sinai
Nie, nevstávala som o pol jedenástej, prakticky som vstala už o ôsmej ale zase som zaspala na hodinu :D

Dnešné raňajky mi napadli po praxi v škole. Robili sme tam čosi podobné, akurát môj výtvor neobsahoval cukor, lebo to si už rovno môžte dať na raňajky čokoládu.
Schytala to celá rodina, mamke chutilo, ocino radšej zdrhol preč (:D) ale aj tak ho porcia čaká. Povinne!
(To je tak, keď sa im ich potomok dá na taký -zdravý- odbor :D)

Zdravá strava na ráno by mohla vyzerať teda aj takto. Bon appetit!

Zmena je život

8. října 2012 v 20:04 | Sinai

Historicky prvý článok v tejto rubrike po cca mesiaci.

Prečo? Preto, lebo už mi ubieha pomaly aj druhý mesiac školy. Jeden by neveril, koľko sa toho mohlo zmeniť za celkom krátku dobu. Už nie ten splašený prvák, ktorý nervózne postával pred budovou školy a rozmýšľal, či tam naozaj patrí. Teraz došiel k záveru, že inej cesty niet. Mám v tom jasno. Aj keby bola druhá možnosť, nemenila by som. Bude to ťažké. Bude toho veľa. Ja to viem. Ale idem si za svojím, pretože na tú školu som šla dobrovoľne. Mohla som si vybrať. Mohlo to byť bilingválne gymnázium, kam by šla väčšina ľudí. Tak prečo zdravotná? Že by som mala rada lekárov, to ani nie. Krv a podobné pekné veci už vonkoncom. Možno ide o to, že by som rada istým osobám ukázala, že nie som len ten lajdák, za koho ma väčšinou mali. Lajdák, ktorý nič nechápe, nič nevie, nechce sa učiť...to sa pomaly stáva minulosťou. Už je dlhšie preč doba, kedy som musela vnímať nie dvakrát najpríjemnejšie poznámky zo strany jedného rodinného príslušnika. Viac nekomentujem. Hlavne tomu jednomu človeku chcem dokázať, že ja na to mám. Dokážem sa k veciam nestavať povrchne, ako to bolo na základke. Tam mi to najmä posledné roky už bolo už viacmenej jedno. I keď musím poznamenať, že fyzika mi bude najskôr ukradnutá do konca života a to bez srandy.
Možno sa takto splnil sen mojej mamy, že chcela mať aspoň jednu z potomstva na zdravotnej škole, ale aj tak sa budem snažiť najmä kvôli sebe. V prvom rade treba V TOMTO smere myslieť na seba. Ide o budúcnosť každého jednotlivca. Je na každom, akú cestu si ďalej vyberie. Otázne je, či si vyberie správne. A to sa, žiaľ, niektorí dozvedia až po nejakom roku na škole. Vtedy je už neskoro.
Nie je to šialené, že chcú od deciek, aby sa v 14-15 rokoch rozhodovali, akým smerom sa raz poberú? Preto väčšina ide na gymnázia...nevedia sa rozhodnúť, čo ďalej. Tí, ktorí si to namiera na odborné, väčščinou už majú jasno, čo by raz mohli robiť. Aspoň drvivá väčšina.
Priznám sa, že z času na čas aj ja občas váham. Hlavne, keď v škole pritvrdieva. Nie je to zrovna najľahšie, vraj do druháku sa žiaci pekne vytriedia. Tí, čo to nezvládajú, ľudovo povedané, balia kufre a môžu ťahať preč. A toho sa akurát bojím. Zvládnem to? A čo maturita? Stále nám ju niekto na hodinách rád pripomenie. Áno, však prečo trošku nedemotivovať žiakov hneď na začiatku... Jediné, čo je záchranou, že tam nebude matematika. Úspešne som sa vyhla najväčšej hrozbe. Faktom však zostáva, že máme odborné predmety. Už si pomaly začínam uvedomovať, že nie som žiaden hlupák. Vždy som si myslela, že triedni šprti sú bezkonkurenční ale...je to len o bifľovaní. Čo takto mať rozum, s ktorým vám stačí sa len učiť, nie robiť zo seba nabifľené kockaté hlavy? Lepšie je učivo pochopiť, ako sa ho drtiť od slova do slova.Tomu sa vraví...prirodzená inteligencia. A tá zrejme mnohým šprtíkom chýba. *Výsmešný úškrn*
Možno sa ešte dokopem k nejakému podobnému výlevu, nech sa "pochválim" s jedným zaujímavým maturitným predmetom príznačným len pre našu školu.

Uznávam, som psychopat čo si napriek ponižovaniu vo forme označení lajdáka a neschopáka vybral zákerne ťažkú školu. Možno raz niekomu ukáže, že bola chyba s tým začínať. Verte či nie, moje sebavedomie je na tom stále dosť biedne. I keď to tak asi nevyzerá.
Profáci vravia, že sme aj na ťažšej úrovni ako gymnazisti. Dobré vedieť.

Nová "kapitola"

4. září 2012 v 16:44 | Sinai
Byť po dvoch dňoch nadšený z novej školy? Uh?
3.9.2012
Čo tak písať asi od začiatku..príchodom na nové miesto. Medzi nových ľudí. Prejsť cez križovatku, rovno po ceste smerujúcej k onej budove. Pri škole postávali zaujímavé typy..a možno ani tak nie, veď v dnešnej dobe fajčí za rohom každý. Prechádzam popri tých rôznych, postarších individuí a tak mi napadá.."Zdravotnícky paradox - byť na zdrávke a fajčiť." Potom som bola nútená zastaviť, lebo pri dverách bolo akosi plno. Zrejme sa čakalo na vpustenie do školy. Tak čakám, kvôli stresu si slúchadká tlačím viac do uší a srdce mi len tak bije, ako by malo každú chvíľu "odísť".
Potom sa otvorili dvere. Študenti sa ako riadený pochod presúvali po chodbe až na dvor. Každý si našiel svoje miestočko na státie. Slúchadká už neboli treba, ich repráky umiestnené pri vchode na dvor vás mohli priam ohlušiť. Nejaká tá ich hudba, či skôr "hudba". Prišli poslední študáci, a riaditeľka sa postavila k mikrofónu. Stála som tam tam dosť neisto, už som len čakala, čo bude ďalej. Zraky sa upreli na ňu. Pár starších výrastkov (18+) sa pre istotu bavilo. Takže pár slov na úvod, ktoré mali privitáť prvákov do radov ostatných študákov zdravotnej školy. Následné zoskupovanie odborov, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, zubný asistent, očný optik, masér a nakoniec my, za asistenta výživy.
4.9.2012
Druhý deň v novom prostredí. Po vstupe ma chytila panika, zmiatli ma prváci z druhého odboru, vedela som, že sme v inej triede, lenže tá ich skupinka rozťahaná po celej chodbe mi zabránila výhľadu. Nakoniec išla chodbou naša triedna, takže som sa doslova precpala tým húfom deciek až ku nám. Dnes mala dojsť psychologička, takže som na tento deň bola zvedavá. Najprv nejaké informačné kecy od triednej. Dvojhodinové čítanie školského poriadku. Všetci tam zaspávali. Ja som od nudy čítala krátku Ezopovu bájku na zošite, ktorý nám dala uči...hovno, pani profesorka! Skoro by som zabudla, už nie učitelia..ale profesori. Uu!
Predo mnou sedela na prvý pohľad celom veselá dievčina. Áno, Bett je určite trošku viac vysmiata, hlavne keď pri kontrole vysvedčka nám profáčka povedala, že máme pomerne dobré známky. Ja aj Bett sme tam mali štvorky z fyziky. Aha.
Zatiaľ sa ale všetci len spoznávame, tento deň som bola skôr v roli pozorovateľa. Zase sa prejavil introvert. K tomu naväzuje test, ktorý nám dala psychologička. Nejaké podivné otázky. Ale neskôr nám povedala pár teplých slov, takže som sa až tak už nestresovala. Vraj za ňou nechodia nenormálni ľudia, takže..
Ide o to, že dať sa na tú školu nie je sranda. Omnoho viac učenia než na základke. Úplne iný systém.
Nezaujímal by vás môj rozvrh? Síce je možné, že sa zmení, ale je to KATASTROFA. Na to, že sme prváci.
Hodina bioly raz do týždňa? Prosím? Myslela som, že to bude aj maturitný predmet..tak né asi. Never mind..ideme ďalej. Raz do týždňa dvojhodinovka fyziky a raz chémie..a plus ešte jedna chémia iný deň. Fyzika? Práve kvôli nej som nešla na polygrafickú. Takže, veľká vďaka. Matika dvakrát do týždňa, okej. Slovina, anglina pohoda. A čo tie časy? Dvakrát si v škole pobudnem do 16:15, raz do 15:20 a potom do 13:30.
Zabudla som spomenúť, že sme spojení na hlavné predmety s masérmi. Lenže oni si pobudnú kvôli anatómii (trojhodinovka) v škole do 17:10, au, nechcela by som.
Naše odborné predmety:
ZYV - základy výživy
EPP - prax v školskej kuchyni
ANF - anatómia
PPS - základy prvej pomoci
NPZ - náuka o poživatinách
To jest vše z odborného jedálnička.
Prax nám začína v piatok o siedmej ráno. To bude bolieť. 5 hodín vkuse. Máme externistku, takže sa aj trochu teším. I keď to vstávanie ma zabije.

Konečné pocity z tohto všetkého?
Úprimne, trochu sa toho všetkého desím a na druhú stranu som aj rada. Akurát ma zarazili slová psycháčky. Toľko učenia, že budete mať potom problém s akýmkoľvek voľným časom? Toľko učenia, že budete musieť navštíviť psychošku? Toľko učenia, že sa budete obávať, či ste si vybrali dobrú školu?
Zistenie za milión
Kto by bol povedal, že sa na zdravotnú pohrabe toľko zástupcov mužského pohlavia? Myslela som, že to tam zamoria len nejaké namyslené telce.
Zdravotnícky outfit?
Budeme si musieť zohnať tie biele plášte. Triedna nám hovorila, že kvôli tomu, že budeme v kuchyni. Citujem: "Budete pracovať s nožmi, v kuchyni." Vyznelo to skôr, že sme na mäsiarskej škole, no nič. Bude to vtipné, behať po škole v bielej "uniforme".
Feel like a sir? No. Feel like a doctor! Or better..nutrition assistant :D
Najkrajší okamih
Keď triedna povedala, že škola má aj vlastnú knižnicu. Juch! Už sa neviem dočkať, kedy si tam prídeme po učebnice a ja si to tam za ten čas budem obzerať. A máme jeden deň dve hodiny voľna, takže sa naobedujem a pôjdem si asi niečo prečítať. Jedna z mála informácii, ktoré mi vyčarili úsmev na tvári. Ku šťastiu stačí tak málo...

Láska ku knihám

20. července 2012 v 20:30 | Sinai
Antikvariáty, knižnice, kníhkupectvá..nádherné miesta.
Ja som človek, ktorý sa v takýchto miestach vyžíva..a to už nehovorím o čítaní, to je moja druhá závislosť po fotení!


Tu som objavila Sophiinu voľbu v českom preklade..ja som čítala len slovenský, tak ma česká verzia zaujala, ale nakoniec som brala len tie komunistické časáky :D


Z výletu po Česku som si domov doniesla aj jednu knižku a dva časopisy - ako inak o fotografii. Čo sa týka žánru knihy, tam som zase vsadila na detektívky a oplatilo sa. Ja neviem, ale páčia sa mi knižky, ktoré neopisujú len to, aký je život fasa super. A práve o tom som si jednu vybrala..o dnešných ľuďoch..o tom, aký vie byť život brutálny, nechutný..áno, autor má talent tam dať všetko zlo dnešného sveta. A preto ho milujem, on sa s písaním takýchto žánrov nesral, vždy všetko a na rovinu (:
Prečítala som to za..neviem 3-4 dni. Trvalo mi to strašne dlho, lenže keď sa dovalíte z nejakého celodenného výletu, tak idete rovno do postele a spať..:D
Zhrniem to, kniha určite nie je pre slabé žalúdky. Niektoré pasáže boli vážne brutálne. Išlo tam o prostitútky, čiže aj o ten sex, potom o mučenie a nakoniec vraždenie. Hotová romantika, nie?

"Fotograf" cestuje po Česku

5. července 2012 v 23:12 | Sinai
Zajtra cca o šiestej ráno už budeme s mojou fotografickou kolegynkou sedieť vo vlaku smer Česká republika. Konkrétne prvá zastávka bude v Prahe a potom si to namierime smerom na Šumavu.
Berieme foto výbavu, v mojom prípade je to stále Fuji. No, zrkadlovky som sa teda nedočkala..ale asi začnem vydierať, pretože si ju myslím aj zaslúžim :D Kurrrva, podľa vás je fér, keď malé decko, sotva to vie chodiť, má foťák jak delo a ja, celkom rozumný človek (už takmer stredoškolák) mám to, čo mám?! Akože ja som celkom spokojná, ale už to chce posun do predu! Chcem si konečne o sebe napísať do profilu, že som fotograf bez úvodzoviek..pche, toho sa asi nedožijem. Nojo, nemám fotiť sračky ale niečo poriadne..

Neodpustila som si fotku s tým malým zradcom :D Ale krásne som ho zakomponovala, je tam zo mňa vidieť čo najmenej..i keď to je už asi hovno platné, však..:D

Harmonogram na letné prázdniny po mestách (čas ešte neznámy)
Praha a Šumava - 6.7 - 14.7
Zlín - ?
Olomouc - ?
Brno - ?

Takže sa "vidíme" zase o týždeň..budem sa snažiť z Fujiho vymámiť to najlepšie, čo sa bude dať. Ja sa budem snažiť nezabiť sa pri fotení, lebo tú akčnosť mám akosi v krvi.. No, bude mi blogové osadentsvo chýbať, tie milé komentáre a vaše názory. A taktiež dobrá hudba do života..ale nie, beriem si mobil, lebo moja mp4ka sa zrovna nachádza na opačnej strane krajiny, juchú :D

Menšia pozornosť od autora, ktorý chce vniesť do vašich životov aj kvalitnú hudbu..:D



Edit 4:42 - Spala som len necelú hoďku a a už čochvíľa idem preč..:D

Tak sa tu majte dobre, vidíme sa o týždeň v pekle..muhaha! :D

Deväť rokov za mnou

28. června 2012 v 22:19 | Sinai
Tak, je to tu. Dnes sme nadobro dali zbohom základnej škole. Po deviatich rokoch niečo staré končí a niečo nové začína.
Mali sme aj rozlúčku, kde sa predniesol pekný príhovor a dokonca nás učitelia donútili spievať niečo ako maturantskú hymnu Gaudeamus Igitur - Radujme sa, pokiaľ sme mladí.

Ako sa teraz cítim?
Samozrejme, že je mi trochu smutno. Pri spomienkach na všetky naše školské akcie, výlety a pekné chvíle s tými fajn (a niekedy naozaj aj menej fajn) ľuďmi.Ja som mala možnosť poznať dvakrát toľko ľudí preto, lebo som štyri roky bola v jednej triede a od druhého stupňa od nás odišlo najviac detí na gymple a tak nás predelili do zvyšných dvoch. Čiže chvíľu s tými, neskôr s inými..naozaj som spoznala dosť veľa ľudí. A mnoho som sa naučila. Základná škola každému dá niečo, o tom niet pochýb. A je toho viac ako len vedomosti či kamarátov. Je to aj správanie a zodpovednosť. Ja netrpím nejakou chorobnou samochválnou vlastnosťou, prváe naopak. Lenže nedá mi to teraz trochu zmeniť..myslím si totiž, že ja som sa za tie roky strašne zmenila. Už nikto z nás nie je tým malým dieťaťom, ktoré starosti nepoznalo a užívalo si každú jednú chvíľu s kamarátmi. Bez faloše. Len s jemnými detskými klamstvami, občasným podpichovačkám. Ale vždy sme boli deti. teraz by sme mali byť už celkom rozumní ľudia, ktorí (ako v mojom prípade) už vedia, ktorú cestu životom si zvolia. Nerada to takto píšem, ale je naozaj tá dobrá a zlá cesta. Zlé cesty pretkávané alkoholom, fajčením, zlým správaním..nie, to nie je nič pre mňa. Ja som z väčšej časti úplne vyrovnaný človek, ktorý netúži po problémoch. Mám dosť silný put sebazáchovy a nerada robím niečo, čo by moju povesť mohlo ohroziť. Nechcem totiž aby raz na mňa niekto spomínal ako na nejakého hlupáka, ktorý už na základnej škole mal problémy s tými nie peknými vecami. Dávam si od všetkého odstup, lebo sa na tom človek neraz môže popáliť. Áno, ožrať sa jak prasce, to je vidina väčšiny mojich spolužiakov..myslíte, že tam patrím aj ja? Heh, možno tak vo sne. S tým ja nič spoločné mať nechcem. Len si chcem zachovať čistú hlavu v každom prípade. A ďalšia vec - naozaj ma neláka sa znižovať na ich úroveň. Presne o tom to je. Oni si tým asi chcú dokázať svoju "vyspelosť".
Nejak moc si nefandím, ale moje správanie mi príde k tomuto veku pomerne dobré. Podľa všetkých možných školských testov a aj ľudí je viac ako jasné, že som premenlivý realista - občas trochu pesimistickejší ako sa patrí (lebo ja sa vyžívam v amatérskom posudzovaní ľudskej demencie a najmä u mladých) ale keď je okolie vyhovujúce, tak prečo nebyť bláznivým optimistom? Až na tie menšie výkyvy, ale to má každý. Myslím teda, že zo základky odchádzam v celkom dobrom stave, alkohol a podobné sračky na mne nič nezanechali (lebo dať si jeden decák vína či plechovku radlera vážne hraničí s opilstvom - ps: pivo strašne kandí a nedá sa to piť, pokiaľ nie ste na to "cvičení") a zodpovednosti som sa tiež priučila. Taktiež viem, ako treba zaobchádzať s ľuďmi. Čo pre moju budúcnosť bude dôležité. Viem pochopiť, kde sú hranice. Viem sa správať tak, ako sa odo mňa žiada a aj tak, ako sa iný správa ku mne.

Ešte vám musím čosi priznať. Neviem čím to je, ale tá rozlúčka so mnou nehla. Žeby prvé príznaku cynizmu? Mhm, to je zaujímavé, keď ste v podstate citlivá duša, a naraz máte problém vyjadriť city. Lenže keď žiadne nie sú? Ja totiž k tým ľuďom nič zvláštne necítim. Áno, mám ich celkom rada, ale tam to aj ostáva. Možno jedna osoba si zalúži to, aby som s ňou kontakt stále udržovala. Tým nemyslím facebook, ale ten priamy. Musím však pripustiť, že v každom jednom z nich som našla niečo, čo sa mi nepáčilo. Nikoho z nich preto neberiem do úvahy ako nejakého "celoživotného nerozlučného priateľa". To by som sa zas dosť okašľala. Páchne to zradou. Pokrytectvom. Je mi z toho mierne nevoľno. Keď niekomu veríte dlhú dobu a zrazu taká nečkaná rana pod pás. Jak smutné.
Preto stále tvrdím - nikomu úplne neverte, kým si dôveru neodtestujete - môže vás to raz priviesť až do záhuby. Pozrite, v dnešnej dobe sa ľudia vraždia aj kvôli väčším hlúpostiam ako toto. Tak si dávajte pozor na tú faloš...faloš, ktorá hýbe svetom!

A kam to vlastne odchádzam?
Nuž po naozaj dlhom uvažovaní, nekonečných hádkach som sa rozhodla sama. Zdravotná škola - to bude pre mňa to najlepšie. Okem toho, že voči mnohým ľuďom už prechovávam odpor, tak mi to nebráni pomáhať. A hlavne tým, ktorý o to stoja. Zvláštny bol môj pocit, keď som sa dozvedela, že z päťdesiatich detí idem na zdravotnú len ja. Možno až nepríjemný? Vlastne ani nie..viete, ja budem úprimne rada, keď sa niektorých individuií zbavím. Som rada, že budem môcť začať celkom odznova. Nikto ma nebude poznať a bude len na mne ako sa tam "zapíšem". Ale žiadne predstieračky. Človek má byť sám sebou.

Otrava čiernou mrkvou

16. června 2012 v 22:34 | Sinai
Už sa nám, školákom, blíži koniec. Ale aký koniec? Škola. Ľudia. Nervy.
Neviem jak vy, ale u mňa sú hlavné body tie dva posledné.

Čím je to bližšie, tým menej sa teším. Divné pocity. Predsa základku vychodíte iba raz. Tie divné pocity pramenia asi z toho, že mám obavy, čo bude potom. Čo bude, keď všetci odídu, a vlastne začnú niečo ako nový život? Prvé dojmy mňa ako deviataka boli také, že: "Konečne vypadnem." Ale teraz? Už mi z toho celého chaosu jemne drbe. Ja už ani neviem, čo si mám myslieť. Preto už radšej...nemyslím.
A to je, žiaľ, doslovné. Za celý čas, čo ako cvičený papagáj sa vraciam stále na to isté miesto, som si nikdy nedovolila takto školu flákať. Viete, pre deviatakov je polročné vysvedčenie najdôležitejšie. A ešte to, aby na konci roka nemal samé gule, lebo by si musel dať reštart celého ročníka. Ja som na polroka vydala všetky svoje sily aby som mala po niekoľkých rokoch z matiky dvojku. A úsilie sa vyplatilo. No môže vás zo začiatku odradiť tá skutočnosť, že to nebude ľahká cesta za úspechom. Vlastne, čo v živote je ľahké? Proste treba sa prebiť až do samého konca. Nevzdávať to.

Toto všetko má však aj kladnú stránku. Mohla som spoznať mnohých ľudí. A možno aj dve tváre týchto ľudí.
No ale k tomuto sa bližšie vyjadrím asi v nejakom "koncoročnom článku", kde by som mohla napísať jeden (ne)zaujímavý príbeh z môjho pohľadu..

Tiež máte pocit, že prichádzate o rozum? Že sa okolo vás nachádzajú nepriaznivé podmienky?

Viete, čo je náznakom už ozajstného magorizmu? Keď sa mne nechce fotiť (to je už čo povedať, lebo dokážem fotiť aj kraviny). Ďalej..keď nemám náladu ísť sa trochu odreagovať na večer ku kamoške pri posedení nad dobrým filmom..
A jedna vec, ktorá to úplne zakopáva - keď sa začnem smiať nad pesničkami niektorých skupín (no budiš keby to bol niekto divný) ale mňa naposledy rozosmiala jedna pesnička od skupiny Sabaton. Chápete to? Pesnička, ktorou chcú vyjadriť hrôzy minulosti a ja si to ani neuvedomím, len sa smejem..

Alebo je toto všetko len kríza umelca? Jak vtipné pomenovanie. A vidíte, už som si udelila aj titul :D
Napriek tomuto si stále dovolím tvrdiť, že poslednú hanicu blázna som ešte neprekročila.

PS: Dávajte si pozor na otravu čiernou mrkvou.

Aj takto sa dá vyjadriť sklamanie

7. června 2012 v 23:12 | Sinai

Chabý pokus o..to vlastne ani nie je báseň. Čo to potom je? Nové literárne dielo a la Sinai. Škoda, že za nič nestojí.
Budete ma musieť ospravedlniť, no najmä v noci ma chytá nejaká tvorivá nálada.
Navyše ma až neprimerane bolí koleno, takže to na nervoch a potrebe niečo zosmoliť len krásne pridáva.


Čo slovo, to klamstvo.

Čo človek, to faloš.

Kde to žijeme?
Prečo majú ľudia potrebu sa stále na niečo hrať?

Chceš veriť, no nejde to.

Chceš pravdu? Počkáš si.

Slovo úprimné počuť chceš,
smola kamarát, nič mať nebudeš.

O takých ľuďoch ti môžem rozprávať dlho,
avšak sám tušíš, to by k ničomu neviedlo.
Dnešná doba môže pôsobiť negatívne,
ty by si mal napriek tomu myslieť pozitívne.

Dá sa to?

Každá karta má dve strany.
Je na vás všetkých, čo toto čítate alebo robíte niečo celkom iné,
ktorú si nakoniec vyberiete.

Ale na jedno nezabúdajte,
v tomto svete nič príjemné nečaká,
sami si musíme určiť, kto dostane našu dôveru,
tak na to si dajte bacha!

Hnevu sa nenabažím, ale už musím končiť,
ešte dlho by vás to mohlo mučiť.
Majte sa dobre a nezúfajte,
nič totiž nie je také zlé, aby to nemohlo byť horšie.
Amen.


PS: Zo mňa básnik rozhodne nebude.

Keď sa chce človek na všetko z vysoka vysrať

23. května 2012 v 21:54 | Sinai
Som ďalšia z mnoha ľudí, ktorý majú už aj tej školy plné zuby. A to ešte len končím základku, čo bude na maturite potom? :D

Do prázdnin ostáva mesiac. Jeden, pre mňa nekonečne dlhý mesiac. Môžem úprimne povedať, že už stačilo. Som šťastný človek, že sa tam po prázdninách už nevrátim. Ale jeden taký parádny článok za 9 rokov pôsobenia na tej škole mienim napísať samostatne toho 29. júna, to bude zábava.

Už teraz netrpezlivo odpočítam hodiny, dni, týždňe. Dokonca už aj matiku, pred prijímačkami "životne" dôležitú, teraz úplne flákam. No a čo? Môžem sa na to naozaj vysrať, mňa už to nebaví :D Nehovorím, že chcem z tej školy odísť so samými päťkami a poznámkami (síce momentálne mi je to u riti) ale nemám potrebu sa priveľmi snažiť. Fyziku som si dosť pohnojila, no, som šikovná :D A preto som sama sebe vďačná za to, že som "zrušila" polygrafickú a dala sa na tú zdravotnú. Žiadna fyzika a matika!

Okrem iného som bola včera chorá, nejak ma chytila chrípka. A čo dnes? Dnes som už zase " v pohode"! Ja mám takú zradnú imunitu, keď aj chrípku prežije iba s paralenom! Mňa to vážne vytáča, som si chcela poležať doma..:D
Niežeby som sa extra sťažovala, že som väčšinu roka zdravá, ale nedokážem v tomto prípade pochopiť, ako sa môže niekto nedostaviť mesiac do školy.

No nič, už som si vypísala svoje zdesené myšlienky z terajšieho prežívania. Zajtra idem zas do školy (dnes to bolo leháro) a týmpádom tam budem aj krásne chcípať nádchou. Teším sa. Ale musím uznať, že či už som chorá alebo nie, aj tak nič nerobím...:D A písali sme prednedávnom písomku z matiky aj z fyzi a obe som pohnojila. Čo sa dá čakať, keď prídete do školy v onen debilný deň chorý jak prase...
Viete však, čo je najvtipnejšie? Ten pohľad na moje spolusediace, keď učka uprostred hodiny povie "Vytiahnite si papiere". To je pre zmenu pohľad na smiech, lebo sme už všetci vymletí.

Jebem to už všetko, nechce sa mi učiť, písať úlohy, smrkať kapesníky a nadávať na celý život. Dobre, dobre, to posledné vylučujem, je fajn si občas zanadávať. Ako vidíte, tento článok je viac vulgárny, ako som zvyknutá písať, ale ja už strácam nervy. Dokonca sa mi už ani fotiť nechce...chcem niečo poriadne napísať. Niečo lepšie ako tento článok. A kde inde sa to bude dariť viac ako na nezáživnej hodine matiky? To bude adrenalín, keď učka chodí pomedzi lavice...

Majte sa teda, posilňujte imunitu, nezabudnite vynadať prvému človeku, ktoré ráno stretnete...a tak. Ja sa zas ozvem a možno aj s fotkami. A možno nie. Muhaha :D
 
 

Reklama